dnes je 19.10.2019
Input:

Finančná analýza a finančné prostriedky Európskej únie

5.12.2018, , Zdroj: Verlag Dashöfer

2.16 Finančná analýza a finančné prostriedky Európskej únie

Ing. Jozef Nemec; Kamil Gróf; Ing. Miroslava Vinczeová, PhD.

Rozvoj podniku ovplyvňujú viaceré faktory. Jedným z najdôležitejších je dostupnosť vhodných zdrojov financovania. Vstupom Slovenskej republiky a ostatných krajín do Európskej únie k 1. 5. 2004 na jednej strane prináša podniku príležitosti presadiť sa. Na druhej strane sa však podnik musí prispôsobiť náročným kvalitatívnym podmienkam Európskej únie a čeliť väčšej konkurencii. Pre zmiernenie vstupu našich podnikov na trhy Európskej únie a dosiahnutie aspoň minimálnych štandardov EÚ sú Európskou úniou a štátnym rozpočtom SR poskytované na zvládnutie tohto procesu finančné prostriedky.

Finančné prostriedky z Európskej únie

Z časového hľadiska finančné prostriedky, ktoré sú poskytované Európskou úniou, rozlišujeme v zásade dve obdobia:

  1. obdobie do nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskemu spoločenstvu a k Európskej únii, tzv. obdobie prístupového procesu – predvstupový proces,
  2. obdobie po dni nadobudnutia platnej zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskemu spoločenstvu a k Európskej únii, tzv. obdobie po pristúpení – povstupová pomoc – povstupový proces.

Obdobie nasledujúce hneď po vstupe Slovenska do Európskej únie, t. j. roky 2004 – 2006, je označované ako aj tzv. „krátke prechodné obdobie”.

V aktuálnom období je finančná podpora poskytovaná prostredníctvom piatich štrukturálnych a investičných fondov EÚ. V programovom období 2014 – 2020 tieto fondy patria pod politiku súdržnosti, spoločnú poľnohospodársku politiku a spoločnú rybársku politiku EÚ. Ide o tieto fondy:

  • Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR, angl. ERDF),

  • Európsky sociálny fond (ESF, angl. ESF),

  • Kohézny fond (KF, angl. CF),

  • Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV, angl. EAFRD),

  • Európsky námorný a rybársky fond (ENRF, angl. EMFF).

Európsky fond regionálneho rozvoja sa zameriava na posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti EÚ prostredníctvom podpory vyváženého rozvoja v jednotlivých regiónoch EÚ. Sústreďuje sa na niekoľko kľúčových prioritných oblastí, čo je známe ako „tematická koncentrácia”. Medzi hlavné priority patria inovácie a výskum, digitálna agenda, podpora malých a stredných podnikov a nízkouhlíkové hospodárstvo. V programovom období 2014 – 2020 sa uplatňuje prostredníctvom viacerých operačných programov, najvyššia alokácia je v OP Výskum a inovácie.

Európsky sociálny fond sa v rámci aktívnej politiky zamestnanosti zameriava hlavne na podporu projektov v oblasti zamestnanosti a investícií do ľudského kapitálu. V programovom období 2014 – 2020 sa uplatňuje najmä prostredníctvom OP Ľudské zdroje.

Kohézny fond poskytuje prostriedky na financovanie dopravných a environmentálnych projektov v krajinách, ktorých hrubý národný dôchodok na obyvateľa je nižší ako 90 % priemeru EÚ. Slovensko medzi tieto krajiny patrí a u nás sa tento fond uplatňuje hlavne prostredníctvom OP Integrovaná infraštruktúra a OP Kvalita životného prostredia.

Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka sa zameriava na rozvoj vidieckych oblastí v EÚ a doplňuje systém priamych platieb poľnohospodárom. Uplatňuje sa hlavne prostredníctvom OP Program rozvoja vidieka.

Európsky námorný a rybársky fond je zameraný na pomoc rybárom pri prechode na udržateľný rybolov a pobrežným spoločenstvám pri diverzifikácii ich hospodárenia, čím prispieva k zlepšovaniu kvality života v európskych pobrežných oblastiach.

V predchádzajúcom programovom období 2007 – 2013 bol strategickým dokumentom pre čerpanie prostriedkov z eurofondov Národný strategický referenčný rámec. V programovom období 2014 – 2020 ho nahradila Partnerská dohoda. Definuje stratégiu a priority pre efektívne investície z Európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) na dané obdobie. Prioritou Slovenskej republiky je zameranie investícií na kľúčové odvetvia rastu, hlavne na dopravnú infraštruktúru, výskum, vývoj a inovácie, podporu malých a stredných podnikov, ochranu životného prostredia, digitálnu agendu, energetickú efektívnosť a obnoviteľné zdroje energie, ale tiež investície do zamestnanosti, vzdelávania, sociálnej inklúzie a do zvýšenia efektívnosti verejnej správy. Medzi Európske štrukturálne a investičné fondy v aktuálnom programovom období patria aj Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka a Európsky námorný a rybársky fond. Prostriedky z nich by mali slúžiť na implementáciu politiky rozvoja vidieka a poľnohospodárskej politiky. V programovom období 2014 – 2020 môže Slovensko čerpať viac finančných prostriedkov ako v predchádzajúcich programových obdobiach.

Využitie finančnej analýzy pre získanie finančných prostriedkov z Programu rozvoja vidieka SR v programovom období 2014 - 2020

Strategické ciele Programu rozvoja vidieka sú:

  • posilnenie konkurencieschopnosti pôdohospodárskeho sektora,

  • udržateľný manažment prírodných zdrojov a prispôsobovanie sa klimatickým zmenám,

  • vyvážený územný rozvoj vidieckych hospodárstiev a komunít vrátane vytvárania a udržiavania pracovných miest.

Program rozvoja vidieka Slovenskej republiky má šesť priorít:

  1. podpora prenosu znalostí a inovácií v poľnohospodárstve, lesníctve a vidieckych oblastiach,
  2. zvýšenie životaschopnosti a konkurencieschopnosti, podpora inovačných technológií a udržateľného hospodárenia,
  3. podpora organizácie, spracovania, dobrých životných podmienok zvierat a riadenia rizík,
  4. obnova, zachovanie a posilnenie ekosystémov,
  5. podpora efektívnosti zdrojov a klímy,
  6. podpora sociálnej inklúzie, znižovania chudoby a hospodárskeho rozvoja.

Zhmotniť prvotné úvahy o projekte do podoby projektového zámeru je zložitá a náročná úloha. Výsledkom by mal byť reálne dosiahnuteľný a zrozumiteľný plán jeho implementácie s jasne stanovenými merateľnými cieľmi. Získanie finančných prostriedkov z eurofondov je jedným z nástrojov, ktoré umožnia dosiahnuť realizáciu projektového zámeru.

Žiadateľ o získanie finančných prostriedkov z Programu rozvoja vidieka sa o ich získanie uchádza podaním „Žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku” (ďalej len „Žiadosť”).

Finančná analýza v procese podávania „Žiadosti”

Žiadateľ o nenávratný finančný príspevok musí byť ekonomicky životaschopný. Svoju ekonomickú životaschopnosť preukazuje za jeden ukončený účtovný rok, za ktorý má schválenú účtovnú závierku (posledný alebo predposledný), ktorý predchádza dňu podania „Žiadosti”. V „Žiadosti” preukazuje, že je schopný splniť kritériá ekonomickej životaschopnosti, ktoré sú pre jednotlivých žiadateľov modifikované podľa sústavy, v ktorej vedú účtovníctvo, a to pre sústavu podvojného účtovníctva alebo sústavu jednoduchého účtovníctva.

Kritériá ekonomickej životaschopnosti

Kritériá ekonomickej životaschopnosti vypovedajú o tom, či je žiadateľ o nenávratný finančný príspevok schopný na základe vybraných ukazovateľov finančnej analýzy preukázať ekonomickú životaschopnosť svojho podniku. Spravidla sa vyžaduje splnenie aspoň jedného kritéria ekonomickej životaschopnosti. Konkrétny spôsob uplatňovania sa stanovuje v jednotlivých výzvach.

a) Kritériá ekonomickej životaschopnosti pre žiadateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva

Ukazovateľ Vzorec Kritériá 
Rentabilita nákladov (RN)  výsledok hospodárenia pred zdanením*100 / náklady  RN ≥ 0,1 %  
Celková zadlženosť aktív (CZA)  cudzí kapitál*100 / celkové aktíva  CZA ≤ 80 %  

b) Kritériá ekonomickej životaschopnosti pre žiadateľov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva

Ukazovateľ Vzorec Kritériá 
Krytie výdavkov príjmami (KVP)  príjmy celkom*100 / výdavky celkom  KVP > 100 %  
Celková zadlženosť aktív (CZA)  záväzky spolu*100 / majetok spolu  CZA ≤ 80 %  

Uvedené vybrané ukazovatele finančnej analýzy majú svoje opodstatnenie, lebo sú zamerané na súkromný podnikateľský sektor a na projekty zamerané na tvorbu zisku.

Finančná analýza v procese preukázania návratnosti investície projektu žiadateľa

Ekonomická efektívnosť investičných projektov žiadateľa je posudzovaná na základe očakávanej výnosnosti a návratnosti projektu. Pri hodnotení investičných projektov vychádzame z čistých peňažných príjmov investície (cash flow), ktoré zahrnujú hlavne čistý zisk (resp. zisk po zdanení) a odpisy. Výšku čistých peňažných príjmov investície môžu ovplyvniť aj ďalšie položky, napr. zmeny čistého pracovného kapitálu počas životnosti investičného projektu, očakávané príjmy z predaja dlhodobého majetku v rámci hodnoteného investičného projektu a pod. Čisté peňažné príjmy investície sa určia ako rozdiel očakávaných peňažných príjmov a výdavkov investície (kapitálových a bežných).

Návratnosť (splatenie investície) sa preukazuje od roku, v ktorom bola investícia zaradená do užívania, teda začali z nej plynúť príjmy v podobe tržieb. Rok, v ktorom kumulované peňažné príjmy prevýšia investičné výdavky a čistá súčasná hodnota cash flow z r. 12 dosiahne kladnú hodnotu, bude rokom návratnosti investície. To znamená, že do riadku 13 v stĺpci zodpovedajúcom roku návratnosti investície sa uvedie „ áno”, do predošlých rokov, kde boli hodnoty z r. 12 záporné, sa uvedie „nie” – podľa nasledujúcej tabuľky návratnosti investície projektu.

Tabuľka návratnosti investície projektu

R. č. Položka Výpočet 2019 2020 2021 
1  Investícia              
2  Príjmy z investície              
3  Výdavky na investíciu              
4  Odpisy              
5  Brutto cash flow  r. 2 – 3           
6  Daňová sadzba (19% resp. 21%)  0,19 resp. 0,21           
7  Daň  r. 5 x r. 6           
8  Netto cash flow  (r. 5 – r. 7) + r. 4           
9  Cash flow z projektu  r. 8 – r. 1           
10  Kumulovaný cash flow z projektu  r. 9 + r. 10 z predchádzajúceho roku           
11  Súčasná hodnota cash flow z projektu  r. 9 / ( 1+ 0,1)n*