dnes je 10.4.2020
Input:

Finančné výkazy podniku

2.1.2018, , Zdroj: Verlag Dashöfer

2.19 Finančné výkazy podniku

Mgr. Martin Vozár

PhD. Kamil Gróf

Základným zdrojom informácií o stave podniku sú výkazy finančného účtovníctva firmy. Aby bolo možné získať relevantné informácie v nich ukryté je potrebné dokázať tieto výkazy čítať, vedieť podľa akých princípov sú tvorené, čo predstavujú jednotlivé položky a aké možné nástrahy skrývajú pre finančnú analýzu.

Prvá časť sa bude zameriavať na definovanie súvahy, výkazu ziskov a strát, výkazu cash-flow a ich vzájomného prepojenia a významu z účtovného ako aj analytického pohľadu.

Finančné výkazy sú výsledkom účtovnej závierky a tvoria ucelený tzv. tribilančný systém. Sú základnými informačnými zdrojmi pre finančné riadenie. Obsahujú súhrnné informácie o priebehu a úspešnosti hospodárskej činnosti a jej dopade na finančnú situáciu podniku. Navzájom spolu súvisia a zmeny v ktoromkoľvek z nich spätne ovplyvnia konkrétne údaje v ostatných výkazoch. Systém tvoria nasledovné tri výkazy:

  • Súvaha (Balance sheet)

  • Výkaz ziskov a strát - Výsledovka (Income statement)

  • Výkaz Cash-flow (Statement of cash flows)

Uvedené tri výkazy predstavujú finančnú základňu podniku. 

1. Krátka história účtovného výkazníctva

Historicky najstarší a najkomplexnejší súbor požiadaviek na zverejňovanie účtovných výkazov, ako výsledkov účtovníctva, sa vytvoril v Spojených Štátoch Amerických. Základom týchto štandardom je zvykové právo. Na jeho podstate boli v tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia prvýkrát vypracované a zverejnené “Všeobecne uznávané účtovné zásady“ tzv. US GAAP - Generally Accepted Accounting Principles. Obsahujú základné predpoklady (princípy) a z nich odvodené zásady, na ktorých je založený účtovný systém.

V regióne Európskej Únie štandardizácia prebiehala formou nariadení – smerníc, ktoré takisto určovali všeobecné princípy účtovníctva krajín EU.

V roku 1973 bol založený Výbor pre medzinárodné účtovné štandardy (International Accounting Standards Comitee – IASC). Tento výbor vypracúva Medzinárodné účtovné štandardy (Internatinal Accounting Standards – IAS). Tieto štandardy sú do značnej miery ovplyvňované princípmi US GAAP. Sú založené na princípe dobrovoľnosti, ale zároveň sa stávajú nevyhnutnou súčasťou účtovného vykazovania aj stredne veľkých firiem na Slovensku a v mnohých iných krajinách.

Na Slovensku účtovníctvo usmerňuje štát prostredníctvom štátnych inštitúcií (Ministerstvo Financií SR). Každý subjekt, ktorý je povinný viesť účtovníctvo, musí viesť účtovníctvo podľa Slovenských účtovných štandardov (Slovak Accounting Standards - SAS). Nimi je regulované bežné účtovníctvo a rovnako definujú aj podobu účtovných výkazov. Ako pridružená krajina EU bolo Slovensko povinné, v rámci približovania práva, zapracovať smernice EU do svojich štandardov. Rovnako boli do slovenských štandardov prevzaté niektoré prvky medzinárodných účtovných štandardov.

Právnu úpravu účtovníctva na Slovensku tvorí:

  • Obchodný zákonník (Zákon 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov),

  • Zákon o účtovníctve (Zákon 431/2002 Zb. v znení neskorších predpisov),

  • opatrenia Ministerstva financií.

Obchodný zákonník len rámcovo upravuje povinnosť podnikateľa viesť účtovníctvo, zostavovať účtovnú závierku, povinnosť jej overovania a ďalšie. Zákon o účtovníctve je všeobecne záväzná právna norma , ktorá podrobnejšie definuje postupy účtovníctva a povinnosti podnikateľa. Opatrenia MF SR stanovujú účtovnú osnovu, postupy účtovníctva, ako aj podobu účtovných závierok rôznych podnikateľských aj nepodnikateľských subjektov.

Finančné výkazy a účtovníctvo sú využívané (nie len u nás) na zistenie daňovej povinnosti jednotlivých subjektov. Z toho vyplýva, že právna úprava účtovníctva je úzko prepojená aj s právnymi predpismi v daňovej oblasti.

2. Používatelia účtovných informácií

Účtovné výsledky firiem sú určené širokej škále užívateľov, ktorý môžu mať o ne záujem. Medzi hlavné skupiny patria:

  • vlastníci podniku a potenciálny investori,

  • manažéri podniku,

  • veritelia,

  • dodávatelia,

  • zamestnanci,

  • vláda a regulačné inštitúcie.

Každá z týchto skupín má svoje špecifiká a pre každú je dôležité niečo iné. Finančné výkazy sú hlavnou a podstatnou časťou finančného výkazníctva, ktorý však obsahuje oveľa viac ukazovateľov a informácií, ktoré sa priamo alebo nepriamo viažu na informácie poskytované účtovníctvom.

  • Vlastníci podniku, investori

  • Manažéri a zamestnanci

  • Veritelia a dodávatelia

  • Zákazníci

  • Vláda a regulačné úrady

  • Audit finančných výkazov

  • Operatívny audit

  • Inšpekčný audit

  • US GAAP

  • IFRS

Akcionári, investori a veritelia vrátane investičných poradcov a analytikov cenných papierov zohľadňujú pri vytváraní svojho portfólia tieto faktory:

  • Riziko

  • Návratnosť

  • Výnos

  • Likviditu

Využívajú na to viac metód, medzi ktoré patrí napr. aj fundamentálna analýza. Úlohou tejto metódy je identifikovať na trhu nedocenené cenné papiere, ktoré sa predávajú za menej alebo viac ako sa to zdá výhodné. Pri tejto metóde sa používajú informácie finančných výkazov a to hlavne množstvo predaného tovaru za posledné obdobie, tržby, cash flow, prijatie produktu trhom a a výkonnosť manažmentu organizácie.

Manažéri robia zásadné finančné a operatívne rozhodnutia, ktoré sú oveľa detailnejšie ako tie, ktoré sa neskôr objavia vo finančných výkazoch. Na tieto rozhodnutia potrebujú zozbierať potrebné množstvo údajov, ktoré im poskytujú zamestnanci. Príčiny prečo sa zamestnanci zaujímajú o finančné výkazy by sa dali zhrnúť do niekoľkých bodov:

  • Rastúca popularita podieľania sa zamestnancov na zisku v podobe vlastníctva akcií.

  • Monitorovanie dobrého hospodárenia spoločnosti – či je spoločnosť schopná poskytovať benefity aj v budúcnosti.

  • Zmeranie súčasnej a odhadnutie budúcej profitability a solventnosti.

Finančné výkazy pomáhajú komerčným úverovým inštitúciám (bankám) rozhodnúť sa, či je pre nich výhodné poskytnúť spoločnosti úver alebo nie. Tiež na základe ukazovateľov vedia prispôsobiť výšku pôžičky, úrokovú mieru a v prípade ak je potrebné ručenie za podnikateľský úver. Pre dodávateľov sú finančné výkazy dôležité preto, lebo im ukazujú ako hospodári ich odberateľ a či je schopný splácať svoje záväzky.

Základnou požiadavkou zákazníka je istota, že dodávateľ je dostatočne finančne silný na to aby bol schopný doručiť vysoko kvalitný produkt za dohodnutý čas a takisto, že je schopný ponúknuť náhradné diely alebo súčiastky a technickú podporu na jeho produkty. Finančné výkazy môžu pomôcť súčasnému alebo budúcemu zákazníkovi monitorovať dodávateľove dobré hospodárenie a na základe toho sa môže rozhodnúť, či si od neho kúpiť alebo nekúpiť daný tovar.

Vyžadujú finančné výkazy najmä kvôli daňovým a odvodovým povinnostiam spoločností. Povinnosťou firiem je vykazovať pravdivé a neskreslené údaje, na základe ktorých sa im vypočíta ich daňová povinnosť.

3. Kontrola finančných výkazov - audit

Finančné výkazy, ktoré zostavuje manažment organizácie musia byť zostavené pravdivo a podľa správnych účtovníckych princípov. Audit je procesom skúmania a vysvetľovania. Pri audite finančných výkazov organizácií sa skúmaním rozumie systematické zhromažďovanie a hodnotenie dôkazov ako základne pre dopracovanie sa k názoru, či tvrdenia manažmentu obsiahnuté v účtovných výkazoch spoločnosti zodpovedá zo všetkých významných hľadísk všeobecne prijatým účtovným zásadám. Audítorská profesia pomáha uisťovať, že priznané straty sú zistené z čo najlepších zdrojov a základov informácií a sú jasne a zreteľne komunikované. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak manažment tvrdí, že všetky obchodné pohľadávky a účty existujú úlohou audítora je skontrolovať tieto údaje a zistiť, či tieto skutočnosti zodpovedajú pravde.

Audit finančných výkazov je systematickým procesom, ktorý začína žiadosťou právnickej osoby o audítorské služby a je spojený s atestáciou. Atestácia je písomná správa predávaná zainteresovaným užívateľom. Používa sa tiež označenie audítorská správa. Kvalita auditu je priamo závislá na kvalite a kvantite zozbieraných údajov.

Využíva sa skôr k vyhodnoteniu efektívnosti práce manažmentu a pri tomto type auditu nehrajú finančné výkazy dôležitú rolu, naopak, sústreďuje sa na prevádzkovú činnosť. Operatívny audit majú na starosti väčšinou interní audítori, ktorí sú požiadaní správnou radou o vykonanie auditu. Práca audítora sa končí odporúčaním manažmentu firmy na zlepšenie určitých neefektívnych procesov alebo nahradenie ich efektívnymi.

Je určený pre neziskové právnické osoby napríklad vládne organizácie, miestne orgány školské správy atď. jeho cieľom je zistiť, či nezisková organizácia predkladá finančné výkazy v súlade so všeobecne prijatými účtovnými zásadami a či organizácia koná v súlade so zákonmi a smernicami v danej krajine.

4. Medzinárodné účtovné štandardy

Ide o štandardnú sústavu pravidiel finančného účtovníctva a výkazníctva používanú najmä v USA a firmami so sídlami v USA. Zahŕňa štandardy, konvencie a pravidlá účtovníkov, ktorí zbierajú a sumarizujú informácie o transakciách, ktoré sa neskôr ukážu vo finančných výkazoch.

História US GAAP siaha až do roku 1934 keď bola poverená najväčšia burzová inštitúcia USA (Security and Exchange Commission - SEC) dôležitou úlohou, a to vypracovať účtovné zásady, metódy a formy zostavovania účtovných výkazov pre tie spoločnosti, ktorých akcie sú registrované na burze. SEC vzápätí delegovala túto právomoc na Výbor pre vydávanie účtovných štandardov (Financial Accounting Standards Board - FASB), ktorý je súkromnou, ale všeobecne uznávanou profesijnou inštitúciou. Regulácia (usmerňovanie) je založená(é) na zovšeobecňovaní postupov, ktoré prax vyvinula a ktoré boli praxou všeobecne akceptované. Tak vznikali tzv. všeobecne uznávané účtovné zásady (Generally Accepted Accounting Principles - GAAP).

Medzinárodné štandardy finančného vykazovania vychádzajú z väčšej miery z Medzinárodných účtovných štandardov (IAS - International Accounting Standards), ktoré vznikli už v roku 1973. IAS existovali až do roku 2001 kedy sa IASB (International Accounting Standards Board) rozhodla pokračovať v rozvoji nových štandardov IFRS.

Medzi hlavné ciele výkazov v IFRS (International Financial Reporting Standards) patrí poskytovanie informácií o finančnom stave (Súvaha), výkonnosti (Výkaz ziskov a strát) a zmenách vo finančnom stave (Výkaz cash flow) účtovnej jednotky.

Jasná prezentácia je zabezpečená poskytnutím potrebných informácií (tzv. úplne zverejnenie) vo finančných výkazoch, pomocou čoho je zabezpečená úplná transparentnosť.

5. Súvaha

Dôsledky investičných a finančných rozhodnutí sa premietnu v plánovanej súvahe. Zatiaľ čo výkaz ziskov a strát a prehľad peňažných tokov zaznamenávajú finančnú aktivitu podniku počas určitého časového obdobia, súvaha (bilancia aktív a pasív) poskytuje obraz finančnej situácie podniku v určitom časovom bode.

Súvaha zobrazuje prehľadné usporiadanie jednotlivých zložiek majetku (aktív) a zdrojov krytia (pasív) v peňažnom vyjadrení vždy k určitému dátumu. Konkrétne nám poskytuje informácie o tom, čo podnik vlastní a aké nároky majú voči nemu rôzne strany - vlastníci a veritelia, čiže poskytuje informácie o majetku podniku a zdrojoch jeho financovania. 

Súvaha sa rozdeľuje na dve rozsiahle kategórie: 

  • Aktíva - peňažná hodnota všetkého majetku, ktorý podnik vlastní. 

  • Pasíva - hodnota zdrojov, z ktorých je podnik financovaný.

Aktíva podniku sa uvádzajú na súvahe na strane ľavej a pasíva podniku na strane pravej. Hodnoty uvedené v súvahe reprezentujú účtovnú hodnotu majetku a záväzkov tak ako boli zaúčtované v účtovníctve v deň nákupu aktíva, alebo v deň začiatku úverového vzťahu s bankou.

Aktíva teda reprezentujú majetok, ktorý podnik vlastní a pasíva reprezentujú záväzky, ktoré si jednotlivé skupiny investorov alebo veriteľov nárokujú oproti aktívam. Napríklad: dodávatelia môžu mať nárok na aktíva podniku, ktorý je splatený napr. v lehote 30. dní a reprezentuje ho položka Záväzky z obchodného styku, banky môžu mať nárok na splatenie krátkodobého kontokorentného úveru v horizonte 180 dní, reprezentuje ho položka Bankové úvery a v prípade vydania podnikových dlhopisov budú mať ich držitelia nárok na aktíva podniku počas doby napr. 10 rokov, pričom tento záväzok bude reprezentovať položka Vydané dlhopisy. V prípade akcionárov podniku sa však už nejedná o splatenie ich “dlhu“ v pravom slova zmysle. Akcionári budú “vyplatený“ iba v prípade, že po splatení vyššie uvedených položiek zostane reziduálna časť, ktorú bude možné vo forme dividend alebo iných foriem rozdeliť medzi akcionárov.

6. Výkaz ziskov a strát

Výkaz ziskov a strát obsahuje informácie popisujúce výsledok hospodárenia. Vo výkaze ziskov a strát je možné získať informácie o výške a štruktúre nákladov a výnosov. Tieto informácie vstupujú do finančnej analýzy, prostredníctvom ktorej je možné bližšie popísať výkonovú stránku podnikania.

Výkaz ziskov a strát je konštruovaný na základe vecnej podstaty nákladov a výnosov. Položky výkazu ziskov a strát sa uvádzajú v nasledovnom poradí:

1. Prevádzkový hospodársky výsledok - všetky výnosy a náklady z bežnej prevádzky podniku.

2. Hospodársky výsledok z finančných činností - výnosy a náklady z finančných a investičných činností, vrátane úrokov z úverov.

3. Daň z príjmov z bežnej činnosti - daň z príjmov z prevádzkových a finančných činností.

4. Mimoriadny hospodársky výsledok - výnosy a náklady z mimoriadnej činnosti a dane súvisiace s touto činnosťou. Mimoriadne činnosti sú jednorazové udalosti nesúvisiace s bežnou činnosťou podniku, ako je napr. znehodnotenie budovy z dôvodu požiaru alebo povodne a pod. 

Okrem delenia nákladov a výnosov na základe jednotlivých podnikových činností sa môže výsledovka členiť aj podľa jednotlivých funkcií podniku (výroba, správa, odbyt a pod.). Tento spôsob je bežný pre zahraničné podniky a uvedená konštrukcia výkazu ziskov a strát výrazne zvyšuje vypovedaciu schopnosť podnikateľského plánu aj pre zahraničných investorov.

Základnou kontrolou správnosti vyplneného výkazu ziskov a strát je rovnosť hospodárskeho výsledku vypočítaného zo súvahy a z výkazu ziskov strát.

Odpočítaním všetkých prevádzkových nákladov od tržieb avšak pred odpočítaním odpisov a amortizácie dostaneme parameter EBITDA. Tento ukazovateľ je vhodný najmä pre medzinárodné porovnanie rentability firiem, pretože vylučuje úrokové a daňové zaťaženie a súčasne zohľadňuje spravidla najväčšie nepeňažné náklady, ktorými sú odpisy. EBITDA je však zároveň základným parametrom pre určenie prevádzkovej výkonnosti podniku a na základe neho sa často pristupuje k odhadnutiu tzv. indikatívnej hodnoty firmy pre účely fúzií a akvizícií. Metóda sa nazýva metóda násobkov, kde EBITDA násobok je definovaný ako hodnota podniku / EBITDA podniku. Inými slovami tento násobok reprezentuje koľko krát EBITDA má podnik hodnotu. Avšak parameter EBITDA nie je tak dôležitý ako Free cash flow.

7. Výkaz cash flow

Výkaz ziskov a strát (výsledovka) a bilancia aktív a pasív (súvaha) poskytujú majiteľom, manažérom a externým užívateľom podrobné informácie o finančnom hospodárení a situácii podniku. Neukazujú však priamo, koľko hotovosti podnik produkuje, aby mohol splniť záväzky voči veriteľom, dodávateľom, akcionárom a i iným stakeholderom, ktorí od podniku očakávajú hotovostné platby. Túto informáciu poskytuje výkaz o peňažných tokoch (cash flow). 

Ak aj spoločnosť vykáže v danom roku vysoký čistý zisk, hodnota hotovosti, ktorú firma eviduje vo svojej bilancii na konci kalendárneho roku môže byť nižšia ako tomu bolo na jeho začiatku. Dôvodom je skutočnosť, že čistý zisk môže byť použitý na najrôznejšie účely a nemusí byť nevyhnutne uložený ako hotovosť na bankovom účte. Napríklad, firma môže vyplatiť dividendy svojim akcionárom, zvýšiť zásoby, financovať pohľadávky z obchodného styku, splatiť úvery a pod.

Prehľad peňažných tokov podáva informácie o peňažných tokoch bežného a minulého bezprostredne predchádzajúceho účtovného obdobia. Ak podnik vykáže vysoký čistý zisk za dané obdobie, zvyčajne za rok, nemusí to ešte znamenať, že v účtovnej triede Finančné účty sa bude nachádzať taktiež vysoká suma hotovosti, môže