dnes je 19.10.2019
Input:

Finančné výkazy podniku

25.2.2019, , Zdroj: Verlag Dashöfer

2.19 Finančné výkazy podniku

Mgr. Martin Vozár, Ing. Miroslava Vinczeová, PhD.

Základným zdrojom informácií o stave podniku sú výkazy finančného účtovníctva. Aby bolo možné získať relevantné informácie v nich ukryté, je potrebné dokázať tieto výkazy čítať, vedieť, podľa akých princípov sú tvorené, čo predstavujú jednotlivé položky a aké možné nástrahy skrývajú pre finančnú analýzu.

Prvá časť sa bude zameriavať na definovanie základných finančných výkazov zostavovaných v sústave podvojného účtovníctva, t. j. súvahy, výkazu ziskov a strát (niekedy nazývaného aj výsledovka), prehľadu peňažných tokov (t. j. výkazu cash-flow) a ich vzájomného prepojenia a významu z účtovného ako aj z analytického pohľadu.

Finančné výkazy sú výsledkom účtovnej závierky a tvoria ucelený tzv. tribilančný systém. Sú základnými informačnými zdrojmi pre finančné riadenie každého podniku. Obsahujú súhrnné informácie o priebehu a úspešnosti hospodárskej činnosti a jej dopade na finančnú situáciu podniku. Navzájom spolu súvisia a zmeny v ktoromkoľvek z nich spätne ovplyvnia konkrétne údaje v ostatných výkazoch. Systém tvoria nasledovné tri výkazy:

  • súvaha (angl. Balance Sheet),

  • výkaz ziskov a strát - Výsledovka (angl. Profit & Loss Account; Income Statement),

  • prehľad peňažných tokov - výkaz cash flow (angl. Cash Flow Statement).

Uvedené tri výkazy predstavujú základňu finančného informačného systému podniku. 

1. Krátka história účtovného výkazníctva

Historicky najstarší a najkomplexnejší súbor požiadaviek na zverejňovanie účtovných výkazov ako výsledkov účtovníctva sa vytvoril v Spojených štátoch amerických. Základom týchto štandardov je zvykové právo. Regulácia (usmerňovanie) je založená(é) na zovšeobecňovaní postupov, ktoré prax vyvinula a ktoré boli praxou všeobecne akceptované. Na tejto báze boli prvýkrát vypracované a zverejnené ”Všeobecne uznávané účtovné zásady”, tzv. US GAAP - Generally Accepted Accounting Principles. Obsahujú základné predpoklady (princípy) a z nich odvodené zásady, na ktorých je založený účtovný systém. História US GAAP siaha až do roku 1934, keď najväčšia burzová inštitúcia USA (Security and Exchange Commission - SEC) bola poverená dôležitou úlohou, a to vypracovať účtovné zásady, metódy a formy zostavovania účtovných výkazov pre tie spoločnosti, ktorých akcie sú registrované na burze. SEC vzápätí delegovala túto právomoc na Výbor pre vydávanie účtovných štandardov (Financial Accounting Standards Board - FASB), ktorý je súkromnou, ale všeobecne uznávanou profesijnou inštitúciou.

V regióne Európskej únie štandardizácia prebiehala formou nariadení – smerníc, ktoré takisto určovali všeobecné princípy účtovníctva krajín EÚ.

V roku 1973 bol založený Výbor pre medzinárodné účtovné štandardy (International Accounting Standards Committee – IASC). Tento výbor vypracúva Medzinárodné účtovné štandardy (International Accounting Standards – IAS). Tieto štandardy sú do značnej miery ovplyvňované vyššie spomenutými princípmi US GAAP. Sú založené na princípe dobrovoľnosti, ale zároveň sa stávajú nevyhnutnou súčasťou účtovného vykazovania aj stredne veľkých firiem na Slovensku a v mnohých iných krajinách.

Na Slovensku účtovníctvo usmerňuje štát prostredníctvom štátnych inštitúcií (Ministerstvo financií SR). Každý subjekt, ktorý je povinný viesť účtovníctvo, musí viesť účtovníctvo podľa Slovenských účtovných štandardov (Slovak Accounting Standards - SAS). Nimi je regulované bežné účtovníctvo a rovnako definujú aj podobu účtovných výkazov. Ako pridružená krajina EÚ bolo Slovensko povinné, v rámci približovania práva, zapracovať smernice EÚ do svojich štandardov. Rovnako boli do slovenských štandardov prevzaté niektoré prvky medzinárodných účtovných štandardov.

Právnu úpravu účtovníctva na Slovensku tvorí:

  • Obchodný zákonník (Zákon 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov),

  • Zákon o účtovníctve (Zákon 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov),

  • opatrenia Ministerstva financií.

Obchodný zákonník len rámcovo upravuje povinnosť podnikateľa viesť účtovníctvo, zostavovať účtovnú závierku, povinnosť jej overovania a ďalšie. Zákon o účtovníctve je všeobecne záväzná právna norma , ktorá podrobnejšie definuje postupy účtovníctva a povinnosti podnikateľa. Opatrenia MF SR stanovujú účtovnú osnovu, postupy účtovníctva, ako aj podobu účtovných závierok rôznych podnikateľských aj nepodnikateľských subjektov.

Finančné výkazy a účtovníctvo sú využívané (nie len u nás) na zistenie daňovej povinnosti jednotlivých subjektov. Z toho vyplýva, že právna úprava účtovníctva je úzko prepojená aj s právnymi predpismi v daňovej oblasti.

2. Používatelia účtovných informácií

Účtovné výsledky firiem sú určené širokej škále užívateľov, ktorí môžu mať o ne záujem. Medzi hlavné skupiny tzv. stakeholderov (účastníkov podnikania alebo záujmových skupín v podnikaní) patria:

  • vlastníci podniku a potenciálni investori,

  • manažéri podniku,

  • zamestnanci,

  • veritelia,

  • dodávatelia,

  • odberatelia,

  • vláda a regulačné inštitúcie.

Každá z týchto skupín má svoje špecifiká a pre každú je dôležité niečo iné. Finančné výkazy sú hlavnou a podstatnou časťou finančného výkazníctva, ktoré však obsahuje oveľa viac ukazovateľov a informácií, ktoré sa priamo alebo nepriamo viažu na informácie poskytované účtovníctvom.

Akcionári, investori a veritelia vrátane investičných poradcov a analytikov cenných papierov zohľadňujú pri vytváraní svojho portfólia tieto faktory:

  • riziko,

  • návratnosť,

  • výnos,

  • likviditu.

Využívajú na to viac metód, medzi ktoré patrí napr. aj fundamentálna analýza. Jej úlohou je identifikovať na trhu nedocenené cenné papiere, ktoré sa predávajú za menej alebo viac, ako sa to zdá výhodné. Pri tejto metóde sa používajú informácie z finančných výkazov, a to hlavne množstvo predaného tovaru za posledné obdobie, tržby, cash flow, prijatie produktu trhom a výkonnosť manažmentu organizácie.

Manažéri robia zásadné finančné a operatívne rozhodnutia, ktoré sú oveľa detailnejšie ako tie, ktoré sa neskôr objavia vo finančných výkazoch. Na tieto rozhodnutia potrebujú zozbierať potrebné množstvo údajov, ktoré im poskytujú zamestnanci. Príčiny, prečo sa zamestnanci zaujímajú o finančné výkazy, by sa dali zhrnúť do niekoľkých bodov:

  • rastúca popularita podieľania sa zamestnancov na zisku v podobe vlastníctva akcií,

  • monitorovanie dobrého hospodárenia spoločnosti – či je spoločnosť schopná poskytovať benefity aj v budúcnosti,

  • zhodnotenie súčasnej a odhadnutie budúcej ziskovosti a solventnosti.

Finančné výkazy pomáhajú komerčným úverovým inštitúciám (bankám) rozhodnúť sa, či je pre nich výhodné poskytnúť spoločnosti úver alebo nie. Na základe vybraných finančných ukazovateľov dokážu prispôsobiť výšku pôžičky, úrokovú mieru a v prípade, ak je to potrebné, ručenie za podnikateľský úver.

Pre dodávateľov sú finančné výkazy dôležité preto, lebo im ukazujú, ako hospodári ich odberateľ a či je schopný splácať svoje záväzky.

Základnou požiadavkou odberateľa (zákazníka) je istota, že dodávateľ je dostatočne finančne silný na to, aby bol schopný doručiť vysoko kvalitný produkt v dohodnutom čase a takisto, že je schopný ponúknuť náhradné diely alebo súčiastky a technickú podporu na jeho produkty aj po uskutočnení dodávky. Finančné výkazy môžu pomôcť súčasnému alebo budúcemu odberateľovi monitorovať dodávateľove dobré hospodárenie a na základe toho sa môže rozhodnúť, či si od neho kúpiť alebo nekúpiť daný tovar.

Štát a jeho regulačné inštitúcie vyžadujú finančné výkazy najmä kvôli daňovým a odvodovým povinnostiam podnikateľských subjektov. Povinnosťou podnikov je vykazovať pravdivé a neskreslené údaje, na základe ktorých sa im vypočíta ich daňová povinnosť.

3. Kontrola finančných výkazov - audit

Finančné výkazy, ktoré zostavuje manažment podniku, musia byť zostavené pravdivo a podľa príslušných účtovných princípov. Audit je procesom skúmania a vysvetľovania. Pri audite finančných výkazov podnikov sa skúmaním rozumie systematické zhromažďovanie a hodnotenie dôkazov ako základne pre dopracovanie sa k názoru, či tvrdenia manažmentu obsiahnuté v účtovných výkazoch podniku zodpovedajú zo všetkých významných hľadísk všeobecne prijatým účtovným zásadám. Audítorská profesia pomáha ubezpečiť sa, že priznané straty sú zistené z čo najlepších zdrojov a základov informácií a sú jasne a zreteľne komunikované. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak manažment tvrdí, že všetky obchodné pohľadávky a účty existujú, úlohou audítora je skontrolovať tieto údaje a zistiť, či tieto skutočnosti zodpovedajú realite a či sú pravdivé.

Audit finančných výkazov je systematickým procesom, ktorý začína žiadosťou právnickej osoby o audítorské služby a je spojený s atestáciou. Atestácia je písomná správa predkladaná zainteresovaným užívateľom. Používa sa tiež označenie audítorská správa. Kvalita auditu je priamo závislá na kvalite a kvantite zozbieraných údajov.

Využíva sa skôr na vyhodnotenie efektívnosti práce manažmentu a pri tomto type auditu nehrajú finančné výkazy dôležitú rolu, naopak, sústreďuje sa na prevádzkovú činnosť. Operatívny audit majú na starosti väčšinou interní audítori, ktorí sú o vykonanie auditu požiadaní správnou radou. Práca audítora sa končí odporúčaním manažmentu firmy na zlepšenie určitých neefektívnych procesov alebo ich nahradenie efektívnejšími.

Je určený aj pre neziskové právnické osoby, napríklad vládne organizácie, miestne orgány, školské správy atď. Jeho cieľom je zistiť, či nezisková organizácia predkladá finančné výkazy v súlade so všeobecne prijatými účtovnými zásadami a či organizácia koná v súlade so zákonmi a smernicami v danej krajine.

Povinnosť mať účtovnú závierku overenú audítorom majú účtovné jednotky, ktorých celková suma majetku presiahne 1 mil. eur, čistý obrat dosiahne viac ako 2 mil. eur a priemerný prepočítaný počet zamestnancov v jednom účtovnom období presiahne 30. Okrem toho túto povinnosť majú všetky obchodné spoločnosti a družstvá, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, tie účtovné jednotky, ktorým táto povinnosť vyplýva z osobitného predpisu (napr. nadácie, RTVS, obce a mestá, rôzne komory, neziskové organizácie, ak prekročia stanovené limity a pod.) a tiež účtovné jednotky zostavujúce účtovnú závierku podľa § 17a Zákona o účtovníctve (napr. banky, správcovské spoločnosti, poisťovne okrem zdravotnej poisťovne, zaisťovne, doplnkové dôchodkové spoločnosti, Burza cenných papierov Bratislava, Železnice SR, pobočky zahraničných bánk a iné).

4. Medzinárodné účtovné štandardy

Ide o štandardnú sústavu pravidiel finančného účtovníctva a výkazníctva používanú najmä v USA a firmami so sídlom v USA. Zahŕňa štandardy, konvencie a pravidlá účtovníkov, ktorí zbierajú a sumarizujú informácie o transakciách, ktoré sa neskôr ukážu vo finančných výkazoch.

Medzinárodné štandardy finančného vykazovania vychádzajú z väčšej miery z Medzinárodných účtovných štandardov (IAS - International Accounting Standards), ktoré vznikli už v roku 1973. IAS existovali až do roku 2001, kedy sa IASB (International Accounting Standards Board) rozhodla pokračovať v rozvoji nových štandardov IFRS.

Medzi hlavné ciele výkazov v IFRS (International Financial Reporting Standards) patrí poskytovanie informácií o finančnom stave (Súvaha), výkonnosti (Výkaz ziskov a strát) a zmenách vo finančnom stave (Výkaz cash flow) účtovnej jednotky. Jasná prezentácia je zabezpečená poskytnutím potrebných informácií (tzv. úplné zverejnenie) vo finančných výkazoch, pomocou čoho je zabezpečená úplná transparentnosť.

5. Súvaha

Dôsledky investičných a finančných rozhodnutí sa premietnu v súvahe. Zatiaľ čo výkaz ziskov a strát a prehľad peňažných tokov zaznamenávajú finančnú aktivitu podniku počas určitého časového obdobia (majú dynamický charakter), súvaha (bilancia aktív a pasív) poskytuje obraz finančnej situácie podniku v určitom časovom bode (má statický charakter).

Súvaha zobrazuje prehľadné usporiadanie jednotlivých zložiek majetku (aktív) a zdrojov krytia (pasív) v peňažnom vyjadrení vždy k určitému dátumu. Poskytuje informácie o tom, čo podnik vlastní a aké nároky majú voči nemu rôzni poskytovatelia kapitálu - vlastníci a veritelia, čiže poskytuje informácie o majetku podniku a o zdrojoch jeho financovania. 

Súvaha sa teda rozdeľuje na dve rozsiahle časti:

  • aktíva - peňažná hodnota všetkého majetku, ktorý podnik vlastní,

  • pasíva - hodnota zdrojov kapitálu, z ktorých je podnik financovaný.

Aktíva podniku sa uvádzajú v súvahe (v jej zjednodušenej „T-forme”) na ľavej strane a pasíva podniku na strane pravej. Hodnoty uvedené v súvahe reprezentujú účtovnú hodnotu majetku a záväzkov tak, ako boli zaúčtované v účtovníctve v deň nákupu aktíva, alebo v deň začiatku úverového vzťahu s bankou.

Aktíva teda predstavujú majetok, ktorý podnik vlastní a pasíva predstavujú nároky, ktoré majú jednotlivé skupiny poskytovateľov kapitálu (investorov alebo veriteľov) oproti aktívam. Napríklad dodávatelia môžu mať nárok na aktíva podniku, ktorý je splatný napr. v lehote 30 dní od vystavenia faktúry a vyjadruje ho položka Záväzky z obchodného styku; banky môžu mať nárok na splatenie krátkodobého kontokorentného úveru v horizonte 180 dní, vyjadruje ho položka Bankové úvery; v prípade vydania podnikových dlhopisov budú mať ich držitelia nárok na aktíva podniku počas doby napr. 10 rokov, pričom tento záväzok bude reprezentovať položka Vydané dlhopisy. V prípade vlastníkov podniku (v akciovej spoločnosti pôjde o jej akcionárov) však už nejde o splatenie ich „dlhu” v pravom slova zmysle. Vlastníci budú „vyplatení” iba v prípade, že po úhrade dane z príjmov a po uskutočnení prídelov do fondov tvorených zo zisku zostane reziduálna časť, ktorú bude možné vo forme podielov na zisku (alebo dividend) rozdeliť medzi vlastníkov podniku.

6. Výkaz ziskov a strát

Výkaz ziskov a strát obsahuje informácie popisujúce výsledok hospodárenia. Vo výkaze ziskov a strát je možné získať informácie o výške a štruktúre nákladov a výnosov. Tieto informácie vstupujú do finančnej analýzy, prostredníctvom ktorej je možné bližšie zhodnotiť výkonovú stránku podnikania.

Výkaz ziskov a strát je konštruovaný na základe vecnej podstaty nákladov a výnosov. Položky výkazu ziskov a strát sa uvádzajú v nasledovnom poradí:

  • Výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti (výnosy z hospodárskej činnosti – náklady na hospodársku činnosť),

  • Výsledok hospodárenia z finančnej činnosti (výnosy z finančnej činnosti – náklady na finančnú činnosť)

  • Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie pred zdanením

  • Daň z príjmov

  • Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení

Okrem delenia nákladov a výnosov na základe jednotlivých podnikových činností sa môže výsledovka členiť aj podľa jednotlivých funkcií podniku (výroba, správa, odbyt a pod.). Tento spôsob je bežný pre zahraničné podniky a uvedená konštrukcia výkazu ziskov a strát výrazne zvyšuje vypovedaciu schopnosť podnikateľského plánu aj pre zahraničných investorov.

Základnou kontrolou správnosti vyplneného výkazu ziskov a strát je rovnosť výsledku hospodárenia vypočítaného zo súvahy a z výkazu ziskov strát.

Odpočítaním všetkých prevádzkových nákladov od tržieb, avšak pred odpočítaním odpisov a amortizácie dostaneme ukazovateľ EBITDA (zisk pred úrokmi, zdanením a odpismi, angl. Earnings before Interest, Taxes, Depreciation and Amortization). Tento ukazovateľ je vhodný najmä pre medzinárodné porovnanie rentability firiem, pretože vylučuje úrokové a daňové zaťaženie a súčasne zohľadňuje spravidla najväčšie nepeňažné náklady, ktorými sú odpisy. EBITDA je však zároveň základným parametrom pre určenie prevádzkovej výkonnosti podniku a na základe neho sa často pristupuje k odhadnutiu tzv. indikatívnej hodnoty firmy pre účely fúzií a akvizícií. Metóda sa nazýva metóda násobkov, kde EBITDA násobok je definovaný ako hodnota podniku / EBITDA podniku. Inými slovami, tento násobok vyjadruje hodnotu podniku ako násobok ukazovateľa EBITDA. Avšak ukazovateľ EBITDA nie je taký dôležitý ako Free Cash Flow (FCF; voľný peňažný tok).

7. Prehľad peňažných tokov (výkaz cash flow)

Výkaz ziskov a strát (výsledovka) a súvaha (bilancia aktív a pasív) poskytujú majiteľom, manažérom a ostatným používateľom podrobné informácie o finančnom hospodárení a situácii podniku. Neukazujú však priamo, koľko hotovosti podnik produkuje, aby mohol splniť záväzky voči veriteľom, dodávateľom, akcionárom a iným stakeholderom (účastníkom podnikania), ktorí od podniku očakávajú hotovostné platby. Túto informáciu poskytuje prehľad peňažných tokov (výkaz cash flow). Prehľad peňažných tokov podáva informácie o peňažných tokoch bežného a minulého bezprostredne predchádzajúceho účtovného obdobia.

Ak aj podnik vykáže v danom roku vysoký čistý zisk, hodnota hotovosti, ktorú firma eviduje vo svojej bilancii na konci kalendárneho roku, môže byť nižšia, ako tomu bolo na jeho začiatku. Dôvodom je skutočnosť, že čistý zisk môže byť použitý na najrôznejšie účely a nemusí byť nevyhnutne uložený ako hotovosť na bankovom účte. Napríklad, firma môže vyplatiť dividendy svojim akcionárom, zvýšiť zásoby, financovať pohľadávky z obchodného styku, splatiť úvery a pod. Ak podnik vykáže vysoký čistý zisk za dané obdobie, zvyčajne za rok, nemusí to teda nevyhnutne znamenať, že v účtovnej triede Finančné účty sa bude nachádzať taktiež vysoká suma hotovosti. Môže to byť práve naopak a podnik vykáže za dané obdobie jej pokles. V dôsledku toho sa v krajnom prípade môže stať, že aj ziskový podnik môže mať vážne problémy s platobnou schopnosťou.

Na