dnes je 3.7.2020

Input:

Nákladová analýza podniku

2.1.2018, , Zdroj: Verlag Dashöfer

2.15.1 Nákladová analýza podniku

Ing. Ján Bolgáč Kamil Gróf

Pri každej podnikateľskej činnosti, ktorá je zameraná na dosahovanie zisku je nevyhnutné zabezpečenie takej úrovne tržieb, ktorá bude vyššia ako je výška nákladov podniku. Tržby a náklady pritom súvisia s podnikom produkovanými výkonmi, ktoré sú predmetom jeho podnikateľskej činnosti, a preto by mal každý podnik dobre poznať vzájomné vzťahy medzi jednotlivými typmi nákladov a vzťah nákladov k objemu produkcie, ktorej umiestnenie na trhu vytvára pre podnik tržby.

Čím väčší je rozdiel medzi tržbami a nákladmi, tým vyšší dosahuje podnik hospodársky výsledok. Zvyšovanie hospodárskeho výsledku sa však často nedá dosahovať len zvyšovaním tržieb, ktorých výška závisí od objemu produkcie podniku a jednotkovej predajnej ceny produktu. Predajná cena jednotky produkcie často závisí od situácie na trhu, kde pôsobí aj konkurencia, a preto nie je pre podnik jednoduché s predajnou cenou voči konečným zákazníkom ľubovoľne manipulovať. Taktiež zvyšovanie objemu produkcie za účelom zvýšenia celkových tržieb podniku nemusí vždy predstavovať na trhu realizovateľný zámer, nakoľko na trhu pôsobia konkurenti, ktorí ponúkajú rovnaké alebo podobné substitučné produkty, a preto by mohla časť produkcie podniku ostať na skladoch. Navyše neúmerné zvyšovanie objemu produkcie sa v určitom okamihu stáva menej rentabilným, nakoľko narastajú náklady súvisiace s rozširovaním rozsahu produkcie, ktoré celkovo zvyšujú výrobné náklady spoločnosti.

V bežnej praxi sa najmä výrobné podniky stretávajú s problémom zabezpečenia dostatočného objemu tržieb, pričom jednotková predajná cena voči zákazníkom je vopred stanovená trhom (napr. cenou konkurencie – automobilový priemysel, alebo požiadavkami veľkoobchodných reťazcov).

Riešením ako dosiahnuť zlepšenie hospodárenia spoločnosti pri obmedzených možnostiach zvyšovania tržieb, je hľadanie a nájdenie „optimálneho“ manažérskeho rozhodnutia, pri ktorom podnik dosahuje za konkrétnych okolností na trhu tie najlepšie výsledky.

Pre správne manažérske rozhodnutia je nevyhnutné zabezpečiť vhodný rozsah údajov, na základe ktorých sa manažment spoločnosti rozhoduje. V tomto ponímaní je nevyhnutné vhodným spôsobom evidovať a členiť náklady spoločnosti.

Členenie nákladov

V predchádzajúcich lekciách sa náklady posudzovali z hľadiska finančného účtovníctva. Išlo o náklady, ktoré boli účtovne zachytené v účtovníctve podnikateľa – účtovnej jednotky, a ktorých vznik je jednoznačne zachytený a je presne definovaný. Toto členenie nákladov je tzv. druhové - „klasické“ členenie nákladov, a slúži v účtovníctve pre zistenie štruktúry vynaložených nákladov na celkový objem výnosov podniku pre vyčíslenie zisku a daňovej povinnosti spoločnosti. Využitím analytickej evidencie je možné bližšie definovať štruktúru týchto nákladov. Z dôvodu daňových povinností účtovnej jednotky je oblasť finančného účtovníctva upravená príslušnou legislatívou a má presne vymedzené pravidlá účtovania.

Vhodné rozčlenenie nákladov v analytickej evidencii môže vytvárať základňu údajov pre rozhodovanie manažmentu spoločnosti, ktorá však často nie je postačujúca, a preto je pre účelné riadenie a rozhodovanie potrebné využívať aj ďalšie členenia nákladov, ktoré nie sú vždy známe z účtovnej evidencie.

Ďalšie členenie nákladov:

1. účelové členenie nákladov,

členenie nákladov, ktoré sa priraďujú jednotlivým činnostiam, resp. procesom, kde dochádza k vzniku/spotrebe týchto nákladov. Ide o priraďovanie nákladov na jednotlivé výkony, ktoré vznik nákladov vyvolali – napr. priraďovanie nákladov na konkrétne výrobky, skupiny výrobkov, strediská, divízie, a pod.

2. členenie nákladov v závislosti od zmeny objemu výkonov,

členenie nákladov, ktoré nie je z finančného účtovníctva celkom jasne identifikovateľné.

Jedná sa o členenie nákladov, ktoré sa v závislosti na objeme produkcie:

  • menia – tzv. variabilné náklady - priamo spotrebovaný materiál, priame mzdy, priame energie, priama výrobná réžia,

  • nemenia – tzv. fixné náklady - ide najmä o odpisy strojov, prístrojov a zariadení, ktoré sú nevyhnutné k zabezpečeniu podnikateľskej činnosti,

3. členenie nákladov z hľadiska rozhodovania,

členenie podľa presných požiadaviek manažment spoločnosti, ktoré by malo poskytovať dostatok manažmentom požadovaných informácií potrebných pre správne rozhodovanie manažmentu. Členenie nákladov z hľadiska rozhodovania môže predstavovať delenie nákladov v závislosti od zmeny objemu výkonov v kombinácii s účelovým členením nákladov. Jedná sa o členenie nákladov, ktoré nie je možné získať z finančného účtovníctva a spoločnosť si musí na tieto účely viesť vlastný evidenčný systém – softvér.

Jedným zo základných delení nákladov pre účely manažérskeho rozhodovania a optimalizácie podnikových procesov je členenie nákladov na dve základné skupiny nákladov:

  • variabilné náklady

  • fixné náklady

V lekcii budú využívané nasledovné skratky:

Q - objem produkcie

FN - fixné náklady predstavujú náklady, ktoré sú nezávisle na objeme produkcie a teda sa v krátkodobom až strednodobom horizonte nemenia. Ide napríklad o odpisy dlhodobého hmotného majetku, na ktorom sa produkcia vyrába, alebo prenájom priestorov, kde sa realizuje podnikateľská činnosť podniku

VN(j) –variabilné náklady vzťahujú sa priamo na jednotku produkcie. Ide napríklad o náklady na priamo spotrebovaný materiál, ktorý je podľa noriem výroby používaný na produkciu jedného produktu.

CVN – celkové variabilné predstavujú náklady, ktoré sa v závislosti od objemu produkcie

náklady menia. Ich celková výška závisí od objemu produkcie a jednotkových variabilných nákladov. Uvedený vzťah je možné zapísať matematicky nasledovne:

CVN = Q* VN(j)

CN - celkové náklady predstavujú celkové náklady na objem produkcie, t.j. fixné náklady a celkové variabilné náklady pričom platí vzťah:

CN = FN + CVN

CN(j) – priemerné celkové predstavuje priemerné náklady na jednotku produkcie, t.j. fixné

náklady aj variabilné. Na vyčíslenie je nevyhnutné poznať celkový objem produkcie.

CN(j) = CN/Q

KP – krycí príspevok predstavuje veličinu, ktorá sa využíva pri viacerých manažérskych rozhodovacích úlohách. Jej vznik súvisí najmä so skutočnosťou, že jedine variabilné náklady je možné priradiť k jednotke produkcie a fixné náklady sa považujú ako neoddeliteľné bloky, ktoré je potrebné vynaložiť v súvislosti so zabezpečením podmienok na výrobu a predaj v danom časovom období (najčastejšie sa využíva pri rozhodovacích procesoch manažmentu v krátkodobom časovom horizonte, kedy nie sú fixné výdavky manažmentom spoločnosti ovplyvniteľné).

Pri mnohých manažérskych rozhodovacích úlohách už tak nie je kriteriálnou veličinou zisk, ale práve krycí príspevok, ktorý predstavuje „príspevok na úhradu fixných nákladov a tvorbu zisku“. Využívanie krycieho príspevku v manažérskych rozhodovaniach vedie k redukcii stratového rizika vo výške fixných nákladov, resp. prvotne ku krytiu týchto nákladov – zabezpečenie prežitia firmy a následne k dosiahnutiu zisku. Matematicky je možné krycí príspevok vyjadriť nasledovne:

KP = CT – CVN

kde:

CT = P(j) x Q

pričom

CT – predstavuje celkové tržby z predaja objemu produkcie

P(j) – predstavuje predajnú cenu za jednotku produkcie

KP(j) krycí príspevok predstavuje krycí príspevok na jednotku produkcie

jednotkový matematicky je možné jednotkový krycí príspevok vyjadriť nasledovne:

KP(j) = P(j) - VN(j)

Vhodným doplnením delenia nákladov z hľadiska ich delenia podľa ich vzťahu k zmene objemu produkcie je účelové členenie nákladov. Ide o členenie nákladov, kedy je možné jednotlivé variabilné náklady priradiť jednotlivým nákladovým nositeľom, t.j. konkrétnym výkonom/výrobkom.

Účelové členenie nákladov sa využíva aj pri fixných nákladoch. Tieto sa síce vo vzťahu k zmene objemu produkcie nemenia, avšak je možné priradiť jednotlivé fixné náklady v spoločnosti jednotlivým výrobným činnostiam/procesom, resp. strediskám. T.j. je možné určiť, ktoré z týchto fixných nákladov sa viažu ku konkrétnemu typu výkonu, skupine výkonov, nákladovému stredisku a podniku ako celku. Na základe vhodnej kombinácie členenia nákladov je tak možné „stupňovito“ rozvrstviť fixné náklady, čo má z hľadiska rozhodovacích procesov manažmentu nesmierny význam. Na základe rozdelenia nákladov na fixné a variabilné, ako aj rozvrstvenia fixných nákladov tiež vznikajú rôzne úrovne krycích príspevkov ku krytiu jednotlivých skupín fixných nákladov a príspevku k tvorbe zisku. Na základe vyššie uvedeného je možné zostaviť nasledovný „rámcový“ kalkulačný vzorec:

Cena (tržby)

KRICÍ PRÍSPEVOK I

KRICÍ PRÍSPEVOK II

KRICÍ PRÍSPEVOK III

KRICÍ PRÍSPEVOK IV

= Hospodársky výsledok (zisk/strata)

Uvedený spôsob členenia nákladov je možné úspešne aplikovať pri nasledovných manažérskych rozhodovacích procesoch:

  1. výpočet bodu zvratu

  2. manažérske rozhodovacie procesy

  • výpočet „bodu zvratu“ – miesta, kde sa vzhľadom na objem produkcie začne vytvárať zisk,

  • výpočet objemu produkcie, ktorý zabezpečí spoločnosti dosiahnutie plánovaného zisku,

  • výpočet bodu, kde podnik dosiahne maximálny zisk,

  • dlhodobé „Make or Buy“ rozhodnutia – rozhodnutia, či radšej produkt vyrábať vo vlastnej réžii, alebo radšej zabezpečiť jeho nákup od dodávateľa,

  • krátkodobé „Make or Buy“ rozhodnutia – rozhodnutia, či radšej produkt vyrábať vo vlastnej réžii, alebo radšej zabezpečiť jeho nákup od dodávateľa,

  • optimalizácia sortimentu výroby,

  • optimalizácia rozsahu výroby,

  • sledovanie „krycieho príspevku“ jednotlivých výrobkov, k tvorbe zisku spoločnosti ako celku,

  • stanovovanie cenových úrovní vyrábanej produkcie pri zadávaní individuálnych cenových ponúk podniku voči odberateľom,

  • v prípade negatívneho vývoja na trhu minimalizácia negatívnych dopadov na tvorbu zisku spoločnosti a zabezpečenie prežitia firmy.

Základným obmedzením takejto formy kalkulácie je problematickosť vymedzenia nákladov na fixné a variabilné, resp. presné priradenie jednotlivých nákladov na výkony, činnosti, procesy. Ak však podnik dokáže zvládnuť rozčlenenie týchto výdavkov, je uvedená metóda veľmi účinným nástrojom pre správne manažérske rozhodnutia.

Výpočet bodu zvratu t.j. miesta, kde sa vzhľadom na objem produkcie začne vytvárať zisk

Bod zvratu predstavuje bod, kde sa tržby z predaja určitého objemu produkcie vyrovnajú celkovým nákladom na výrobu toho istého objemu produkcie. Bod zvratu predstavuje pre podnik informáciu o minimálnom objeme produkcie, ktorý by mal pre konkrétny výrobok zabezpečiť, aby tento nevytváral stratu a nezhoršoval výsledky hospodárenia spoločnosti ako celku.

Príklad 1:

V predchádzajúcej lekcii sme sa venovali problematike realizácie investície spoločnosti
FIN-AL, s.r.o. do výrobných technologických zariadení. Spoločnosť sa na základe prieskumu trhu rozhodla vyrábať vo vlastnej réžii výrobky, s ktorými doteraz len obchodovala. Spoločnosť sa teda rozhodla vstúpiť do výrobnej sféry.

Na základe prieskumu trhu stanovila predajnú cenu na úrovni 225 EUR/ks, pričom predpokladá odbyt 1250 ks produktov na trhu.

Ako súčasť finančnej analýzy namodelovala spoločnosť nasledovné náklady súvisiace s produkciou:

Náklady v tis. EUR

Členenie nákladov v závislosti o zmeny objemu výkonov

 

Druhové členenie nákladov

 

EUR

 

VN

 

Materiál

 

62 500,00

 

FN

 

Osobné náklady

 

7 904,00

 

VN

 

Energie

 

2 000,00

 

FN

 

Údržba

 

2 000,00

 

FN

 

Daňové odpisy

 

83 333,00

 

riešenie:

VN = 62 500 + 2 000 = 64 500,00 EUR VN(j) = 64 500/1250 ks = 51,60 EUR

FN = 7 904 + 2 000 + 83 333 = 93 237, 00 EUR

Predajná cena = 225,00 EUR


Uvedený výpočet možno graficky znázorniť nasledovne

Výpočet objemu produkcie, ktorý zabezpečí spoločnosti dosiahnutie plánovaného zisku

Na základe vzorca pre výpočet bodu zvratu je možné tiež vypočítať, aký objem produkcie musí spoločnosť vyprodukovať, aby dosiahla plánovaný zisk z výroby konkrétneho výrobku.

Na tieto účely je postačujúce mierne upraviť vyššie uvedený vzorec nasledovne:

Príklad 2:

Spoločnosť plánuje dosiahnuť zisk z produkcie svojho výrobku A na úrovni 100 000 EUR. Aký objem produkcie zabezpečí spoločnosti dosiahnutie požadovaného zisku? Údaje o výške fixných nákladov, variabilných nákladov a predajnej cene sú rovnaké ako v predchádzajúcom príklade, pričom je potrebné vziať do úvahy, že maximálna výrobná kapacita inštalovanej technológie je 1500 kusov výrobkov ročne.

riešenie:

Spoločnosť pre dosiahnutie svojho plánovaného zisku potrebuje vyprodukovať a umiestniť na trhu 1115 kusov výrobku A.

Výpočet bodu, kde podnik dosiahne maximálny zisk

Na základe vzorca pre výpočet bodu zvratu je tiež možné vypočítať, aký maximálny zisk je spoločnosť schopná dosiahnuť, a to za predpokladu, že spoločnosť pozná aký maximálny objem produkcie je schopná vyprodukovať vo svojej výrobe a zároveň je schopná tento objem produktov predať na trhu za predajné ceny, ktoré budú trhom akceptované.

Príklad 3:

Spoločnosť je vo svojej výrobe schopná vyrobiť maximálne 1500 kusov výrobku ročne, pričom predpokladá, že všetky výrobky je schopná predať. Údaje o výške fixných nákladoch, variabilných nákladoch a predajnej cene sú rovnaké ako v predchádzajúcom príklade.

riešenie:

zo vzorca pre výpočet bodu zvratu a plánovaného zisku odvodíme vzorec pre výpočet zisku.

Lineárna funkcia

Vyššie uvedený spôsob výpočtu bodu zvratu predstavuje lineárnu funkciu a vychádza z predpokladov, že výška variabilných nákladov na jednotku produkcie je stále rovnaká, t.j. rovnaké normy spotreby materiálu a tiež vstupná cena obstarávaného materiálu sa nemení.

Keďže fixné náklady zostávajú v určitom intervale zmeny objemu produkcie nemenné,
vzniká tak efekt z rozsahu produkcie, kedy celkové náklady na jednotku produkcie klesajú z dôvodu rozsahu využívanej výrobnej kapacity. Vyššie uvedené faktory spôsobujú znižovanie priemerných nákladov a rast zisku až do bodu plne využitej kapacity – maximalizácia zisku.

Z dlhodobého hľadiska sa však uvedená funkcia nespráva lineárne. V praxi dochádza z rôznych dôvodov k zmenám variabilných nákladov na jednotku produkcie.

Na znižovanie variabilných nákladov pôsobí napr. postupné zlepšovanie organizácie výrobného procesu, znižovanie počtu nepodarkov, konštrukčné zmeny výrobku a technologické zmeny výrobného postupu.

Naopak na zvyšovanie variabilných nákladov na jednotku produkcie pôsobí zvyšovanie cien vstupných materiálov, energií a iných priamych nákladov. Variabilné náklady môžu rásť z tiež z dôvodu potreby objednávania materiálu od nových dodávateľov, ktorí ponúkajú materiál drahšie ako dočasný dodávatelia, resp. noví dodávatelia sú príliš ďaleko a preto rastú výdavky na materiál. Vývoj variabilných nákladov na jednotku produkcie tak môže kolísať, čo spôsobuje istú mieru nepresnosti výpočtu na základe vyššie uvedeného vzorca.

Na lineárnosť tejto funkcie tiež negatívne pôsobí skutočnosť, že pokiaľ sa zvýši objem produkcie nad úroveň inštalovanej výrobnej kapacity, uvedené navýšenie objemu produkcie vyvolá potrebu investičných výdavkov do rozšírenia výrobnej kapacity, čo sa prejaví v skokovom zvýšení fixných nákladov a tade v náraste priemerných nákladov na jednotku produkcie.

Z dlhodobého hľadiska by tak vyššie uvedený graf mohol vyzerať nasledovne:

Napriek skutočnosti, že z dlhodobého hľadiska sa jednotlivé zložky výpočtu správajú nelineárne, je možné najmä pre krátkodobé rozhodovacie manažérske procesy využívať pomerne jednoduchú lineárnu metódu.

Manažérske rozhodovacie procesy

Make or Buy (MoB) rozhodnutia - dlhodobé

Ide o rozhodnutia, pri ktorých musí brať manažment spoločnosti do úvahy variabilné náklady, ale aj fixné náklady, pričom pri dlhodobom rozhodovaní sa považujú aj fixné náklady za také, ktoré je možné ovplyvniť.

Medzi dlhodobé rozhodovacie úlohy tak patrí aj rozhodovanie o výške fixných nákladov, a teda rozhodovanie o budúcej výrobnej kapacite. Dlhodobé rozhodovacie úlohy sú úzko späté s investíciami.

Pri dlhodobých MoB rozhodnutiach sa využíva metóda priemerných ročných nákladov, ktorá vychádza z predpokladu, že výhodnosť projektu je daná jeho priemernými ročnými nákladmi, ktoré zahŕňajú dve zložky:

  • priemerný ročný podiel nákladov na obstaranie investície (PRN),

  • priemerné ročné náklady prevádzky danej investície (PNP).

V obidvoch zložkách nákladov je vyjadrený faktor času. V nákladoch na obstaranie investície je faktor času vyjadrený cez umorovateľa (U), ktorý udáva akú veľkú časť investície, je potrebné ročne splatiť majiteľom investičných zdrojov.

kde:

d - diskontná sadzba, uvádza sa v percentách

n – predpokladaná doba životnosti investície,

Potom:

kde:

I – celkové náklady na obstaranie investície,

U – umorovateľ,

PNP(v) – priemerné ročné náklady na prevádzku – vlastná výroba

OFN – ostatné fixné náklady, nezahŕňajúce odpisy, nakoľko tieto sú vo forme investičného nákladu zahrnuté v rámci I – obstarania investície

PRN(v) – priemerné ročné náklady na obstaranie investície – vlastná výroba

PRN(v) sa pritom porovnáva s PRN(CD)

pričom

PRN(CD) = NC(j) *Q

kde:

PRN(CD) – priemerné ročné náklady cudzej dodávky

ak:

PRN(v) < PRN(CD)  vyrábať

PRN(v) > PRN(CD)  nakupovať

S vkladom investičných prostriedkov do dlhodobo využívaných aktív financovaných dlhodobo viazaným kapitálom je samozrejme tiež spojený predpoklad, že bude poskytnutý minimálne taký prospech, aby uspokojil požiadavky vlastníkov (požadovaná rentabilita investovaného kapitálu – viď lekcia č. 13). Ide o to, aby prínosy z konkrétnej investície prevyšovali prírastkové náklady na získanie kapitálu nevyhnutného na financovanie tejto investície.

Príklad 4:

V lekcii č. 13 sa podnik FIN-AL, s.r.o. rozhodol investovať do výrobnej sféry a začať s výrobou výrobkov, aby uspokojil dopyt svojich odberateľov a zlepšil si konkurenčné postavenie na trhu.

Hlavným motívom realizovania tejto investície bolo dlhodobé rozhodnutie spoločnosti o budúcej výrobnej kapacite, kedy na základe prieskumu trhu a finančných prepočtov bolo identifikované, že sa oplatí aj vzhľadom na nedostatok tohto výrobku tento radšej vyrábať vo vlastnej réžii, ako ho nakupovať a následne predávať ako obchodný tovar.

Investičnému rozhodnutiu predchádzala nasledovná analýza

Objem výrobkov, ktorý potrebuje spoločnosť FIN-AL, s.r.o. dodatočne zabezpečiť pre uspokojenie potrieb svojich odberateľov, je 1250 ks ročne, pričom ak by sa spoločnosť rozhodla zabezpečiť túto potrebu odberateľov prostredníctvom obchodovania s tovarom (t.j. nákupom), musela by počítať s nákupnou cenou 150 EUR za kus.

Na základe toho, že spoločnosť pozná normy spotreby materiálu a vzájomné vzťahy medzi nákladmi, určila výšku jednotkových variabilných nákladov na úrovni 51,60 EUR.

Výška investičných výdavkov predstavuje hodnotu 550 000 EUR.

Ostatné fixné náklady by tvorili hodnotu 9904 EUR, ktoré pozostávajú zo mzdových nákladov vrátane odvodov novoprijatého zamestnanca, ktorého bude potrebné prijať do výroby + 2000 EUR, ktoré súvisia so zabezpečením údržby obstaraného technologického zariadenia.

Na základe poznania týchto skutočností spoločnosť pristúpila k výpočtom:

Priemerné ročné náklady na obstaranie investície – vlastná výroba

PNP(v) = 9 904 + 51,60*1250 = 74 404,00 EUR

PRN(v) = (550.000 x 19,70%) + 74 404 = 182 763,61 EUR

Priemerné ročné náklady cudzej dodávky:

PRN(CD) = 150 *1250 = 187 500,00 EUR

Rozhodnutie:

PRN(v) < PRN(CD)  vyrábať

Uvedené výpočty sú prehľadne zobrazené v nasledovnej tabuľke:

Q – objem potrebných výrobkov

 

1 250,00

 

 

 

VN(j) variabilné náklady na jednotku produkcie

 

51,60

 

OFN – ostatné fixné náklady výroby

 

9 904,00

 

PNP(v) – priemerné ročné náklady na prevádzku – vlastná výroba

 

74 404,00

 

 

 

I - celkové náklady na obstaranie investície

 

550 000,00

 

n – predpokladaná doba životnosti investície

 

6

 

d - diskontná sadzba

 

5,00%

 

U - umorovateľ

 

19,70%

 

PRN(v) priemerné ročné náklady na obstaranie investície - vlastná výroba

 

182 763,61

 

 

 

Cena cudzej dodávky

 

150,00

 

PRN(CD) priemerné ročné náklady cudzej dodávky

 

187 500,00

 

 

 

Rozhodnutie

 

Výhodnejšia je vlastná výroba!

 

Lekcia č. 14 obsahuje uvedenú tabuľku v MS Excel, ktorá automaticky na základe zadaných vstupných údajov vypočíta výsledok dlhodobého MoB rozhodnutia.

Z výpočtov je zrejmé, že výroba uvedeného objemu produkcie je pre spoločnosť viac prínosom ako obchodovanie z uvedeným tovarom.

Nakoľko spoločnosť predpokladá, že z dlhodobého hľadiska bude dopyt po tomto výrobku narastať, rozhodol sa manažment spoločnosti investovať do obstarania technologického zariadenia, na ktorom bude výrobok vyrábať. Rozhodnutie spoločnosti investovať do technologického zariadenia podporoval tiež fakt, že inštalovaná kapacita zariadenia nebude pri výrobe 1250 kusov výrobku plne využitá, čo umožňuje spoločnosti vzhľadom na očakávaný nárast dopytu po tomto výrobku postupne zvyšovať objem produkcie a tak dosahovať lepšie výsledky – efekt z rozsahu výroby.

Zároveň do času, kým výrobná kapacita nebude plne využitá, vzniká spoločnosti FIN-AL, s.r.o. možnosť využitia zostávajúcej výrobnej kapacity na prípadnú produkciu iných výrobkov, s ktorými doteraz len obchodovala. K rozhodnutiu, ktoré z doterajších tovarov zaradí spoločnosť do svojho výrobného procesu a ktoré bude nakupovať, je popísaná v nasledovnej podkapitole.

Make or Buy (MoB) rozhodnutia – krátkodobé

Takýto typ rozhodovacích úloh má dať odpoveď na otázku, či je výhodnejšie určitý výkon vyrobiť vo vlastnej réžii alebo ho nakúpiť od externého dodávateľa. Uvedené rozhodnutie je teda pre spoločnosť FIN-AL, s.r.o., ktorá donedávna produkty len nakupovala za účelom ich ďalšieho predaja, vysoko závažné.

Základným kritériom rozhodovania je pritom prínos k tvorbe lepšieho hospodárskeho výsledku spoločnosti.

Rozhodnutia MoB krátkodobé pritom môžu prebiehať za dvoch rozličných situácií:

  • pri obmedzenej výrobnej kapacite, ktorá je určená úzkym miestom vo výrobe, ktoré je prezentované tzv. jednotkou obmedzeného zdroja – JOZ, ktorou môže byť napr. strojné obmedzenie výroby určené v normohodinách

  • pri neobmedzenej výrobnej kapacite, t.j. keď je voľná kapacita výroby vyššia než je potrebné pre výrobu požadovaného počtu doteraz vyrábaných výrobkov

MoB pri obmedzenej výrobnej kapacite

V prípade MoB rozhodovania pri obmedzenej výrobnej kapacite nastáva situácia, že sa manažment spoločnosti snaží uspokojiť potreby svojich odberateľov, ktoré prevyšujú jeho výrobné možnosti. Ide o situáciu, kedy má podnik zabezpečený odbyt produkcie, avšak jeho výrobné možnosti nie sú dostatočné. V tomto prípade je nevyhnutné zabezpečiť zvýšenie objemu dodávok pre odberateľa, a to aj prostredníctvom nákupu tovarov od externého dodávateľa a ich následného predaja.

Prípadné uprednostnenie vlastnej výroby niektorého z výrobkov by si vyžadovala obmedziť, resp. zrušiť výrobu iného druhu vyrábaného výrobku, a teda by neriešilo problém so zabezpečením celkového odbytu požadovaného množstva výrobkov/tovarov pre odberateľa.

Nakoľko sa tu jedná o MoB rozhodovanie medzi rôznymi výrobkami, pre ktoré už má spoločnosť zabezpečené umiestnenie na trhu za trhové ceny, ktoré sa nemenia v závislosti od skutočnosti, či je výrobok vyrobený vo vlastnej réžii alebo je obchodovaný ako tovar, je postačujúce pre správne rozhodnutie porovnanie výšky variabilných nákladov na jednotku produkcie s výškou nákupnej ceny toho istého tovaru na trhu.

Výška predajnej ceny je z hľadiska správneho rozhodnutia irelevantná.

Vzhľadom na obmedzenosť výrobnej kapacity je tiež nevyhnutné poznať tzv. „úzke miesto“ vo výrobnom procese. Úzke miesto predstavuje napr. konkrétne technologické zariadenia vo výrobnej linke, ktoré celkovo limituje celkovú výrobnú kapacitu. Úzke miesto je prezentované tzv. jednotkou obmedzeného zdroja, ktorá je spotrebovávaná pri výrobe. Jednotkou obmedzeného zdroja môžu byť:

  • normohodina (Nh)

  • skladové priestory – m2

  • počet kvalifikovaných zamestnancov a pod.

Príklad 5:

Spoločnosť FIN-AL, s.r.o. začala vyrábať vo vlastnej réžii výrobok A v objeme 1250 kusov ročne. Spoločnosť nevyužíva výrobnú kapacitu dostatočne.

V krátkodobom časovom horizonte odberatelia zvýšili dopyt medzi iným aj po výrobkoch B a C, s ktorými podnik doteraz len obchodoval. Výrobky B a C sú výrobky, ktoré je možné z technologického hľadiska zaradiť do výroby podniku, čo znamená, že spoločnosť musí posúdiť možnosti, či sa dané výrobky oplatí viac nakupovať ako vyrábať.

Pri týchto typoch rozhodnutí je však potrebné brať do úvahy skutočnosť, či sú nároky na spotrebu jednotky obmedzeného zdroja v úzkom mieste výroby pre jednotlivé výrobky rovnaké alebo rozdielne.

MoB rozhodnutia rozdeľujeme podľa náročnosti na spotrebu jednotky obmedzeného zdroja:

  1. výroba pôvodného výrobku a alternatívneho výrobku/výrobkov je rovnako technologicky náročná na jednotku obmedzeného zdroja

  2. výroba pôvodného výrobku A a alternatívneho výrobku/výrobkov nie je rovnako technologicky náročná. Výroba jednotlivých výrobkov má rozdielnu potrebu jednotky obmedzeného zdroja – napr. obmedzenie celkového počtu normohodín Nh potrebných na vyprodukovanie jedného výrobku.

V tomto prípade by mal podnik uprednostniť výrobu toho výrobku, ktorý vytvára najväčšie dodatočné tzv. „viacnáklady“ cudzej dodávky. Podľa tohto pravidla je potrebné zadávať jednotlivé typy výrobkov do výroby až do úplného vyťaženia výrobných kapacít. Zvyšný objem je potrebné zabezpečiť prostredníctvom cudzej dodávky. Uvedeným sa dosiahne minimalizácia nákladov pri súčasnej situácii na trhu.

Viac náklady cudzej dodávky = NC(j) - VN(j)

V prípade ak bude hodnota „viacnákladov“ cudzej dodávky záporná, oplatí sa bez akéhokoľvek ďalšieho skúmania konkrétny typ výrobku radšej nakupovať ako vyrábať.

ak:

NC(j) - VN(j) < 0  nakupovať

Maximálny objem produkcie výroby je 1500 kusov výrobkov ročne. V nasledujúcej tabuľke sú uvedené ďalšie údaje o výrobkoch resp. tovaroch.

Tovar/výrobok

 

VN(j)

 

NC(j)

 

Objem odbytu

 

tovar/výrobok A

 

51,6

 

150

 

1250

 

tovar/výrobok B

 

60

 

120

 

1000

 

tovar/výrobok C

 

90

 

80

 

800

 

Riešenie

Ukazovateľ

 

VN(j)

 

NC(j)

 

Viacnáklady cudzej dodávky

 

Zaradenie podľa zadávania do výroby

 

Rozhodnutie

 

tovar/výrobok A

 

51,6

 

150

 

98,4

 

tovar/výrobok A

 

vyrábať

 

tovar/výrobok B

 

60

 

120

 

60

 

tovar/výrobok B

 

vyrábať

 

tovar/výrobok C

 

90

 

80

 

-10

 

tovar/výrobok C

 

nakupovať

 

Ukazovateľ

 

Požadované množstvo (ks)

 

Vlastná výroba (ks)

 

Zostávajúca kapacita v úzkom mieste

 

Cudzia dodávka (ks)

 

tovar/výrobok A

 

1 250,00

 

1 250,00

 

250,00

 

0

 

tovar/výrobok B

 

1 000,00

 

250,00

 

-

 

750

 

tovar/výrobok C

 

800,00

 

-

 

-

 

800

 

Keďže výroba každého jedného výrobku je rovnako technologicky náročná, pričom maximum výrobnej kapacity je 1500 ks, je možné na základe údajov vypočítaných v predchádzajúcej tabuľke odvodiť záver, že podnik by mal vyrábať vo vlastnej réžii najmä výrobok A, a to v plnom rozsahu, t.j. 1250 ks. Následne by mal podnik vyrábať taký objem výrobku B, koľko zvyšná kapacita výroby umožní, t.j. zvyšných 250 kusov, pričom zvyšných 750 bude musieť obstarať ako tovar prostredníctvom cudzej dodávky.

Výrobok C sa do výroby neoplatí zaradiť, a to najmä z dôvodu, že je podľa výpočtu lepšie tento výrobok nakupovať ako vyrábať vo vlastnej výrobe. Výrobok C by mal ostať obchodným tovarom spoločnosti a nie vlastným výrobkom, a to nie len kvôli nedostatočnej výrobnej kapacite. Nákup tovaru C je totiž lacnejší ako variabilné náklady na jeho výrobu.

Dopad rozhodnutia MoB na výsledky hospodárenia spoločnosti

Pokiaľ by chcel manažment spoločnosti poznať dopad tohto rozhodnutia na výsledok hospodárenia, bolo by potrebné vypočítať hospodársky výsledok pred prijatím rozhodnutia a hospodársky výsledok po prijatí rozhodnutia. Uvedený príklad by tak bolo tiež potrebné doplniť o údaje o predajných cenách výrobkov/tovarov a výške fixných nákladov, ktoré by mali byť stupňovito rozvrhnuté k jednotlivým procesom, resp. strediskám.

Predajné ceny:

Výrobky

 

Predajná cena P(j)

 

tovar/výrobok A

 

225

 

tovar/výrobok B

 

150

 

tovar/výrobok C

 

360

 

Rozvrhnutie fixných nákladov

Výrobky

 

FN na výrobok

 

FN skupiny výrobkov

 

FN výrobného strediska

 

FN správy podniku

 

Výrobok A

 

5 000,00

 

93 237

 

10 000,00

 

10 000,00

 

Výrobok B*

 

2 000,00

 

Výrobok C

 

-

 

*fixné náklady na výrobok B vzniknú len za predpokladu, že bude výrobok B vyrábaný. Suma 2000 EUR súvisí s propagáciou výrobku B.

Výpočet hospodárskeho výsledku pred MoB rozhodnutím:

Pred vykonaním tohto rozhodnutia spoločnosť vyrábala vo vlastnej výrobe len výrobok A v objeme 1250 kusov a zo všetkými ostatnými výrobkami len obchodovala. Všetky ostatné údaje o požadovaných množstvách jednotlivých výrobkov/tovarov na trhu, výške variabilných nákladov, ako aj ich predajné ceny sú totožné s vyššie uvedenými údajmi.

Pred MoB rozhodnutím by spoločnosť zabezpečila odbyt nasledovným spôsobom:

Ukazovateľ

 

Požadované množstvo (ks)

 

Vlastná výroba (ks)

 

Cudzia dodávka (ks)

 

tovar/výrobok A

 

1 250,00

 

1 250,00

 

-

 

tovar/výrobok B

 

1 000,00

 

 

1 000,00

 

tovar/výrobok C

 

800,00

 

-

 

800,00

 

Na základe týchto údajov je možné vypočítať, aký hospodársky výsledok by mohla spoločnosť pri tomto zabezpečení odbytu dosiahnuť:

Položka

 

tovar/výrobok A

 

tovar/výrobok B

 

tovar/výrobok C

 

Tržby z predaja výrobkov

 

281 250,00

 

-

 

-

 

Tržby z predaja tovarov

 

-

 

150 000,00

 

288 000,00

 

Tržby spolu

 

281 250,00

 

150 000,00

 

288 000,00

 

VN

 

64 500,00

 

-

 

-

 

Náklady na obstaranie tovaru

 

-

 

120 000,00

 

64 000,00

 

spolu

 

64 500,00

 

120 000,00

 

64 000,00

 

KP I

 

216 750,00

 

30 000,00

 

224 000,00

 

FN prislúchajúce na konkrétny typ výrobku

 

5 000,00

 

 

 

-

 

KP II

 

211 750,00

 

30 000,00

 

224 000,00

 

FN skupiny výrobkov

 

93 237,00

 

KP III

 

372 513,00

 

FN výroby

 

10 000,00

 

KP IV

 

362 513,00

 

FN správy podniku

 

10 000,00

 

Hospodársky výsledok

 

352 513,00

 

Výpočet hospodárskeho výsledku je súčasťou lekcie č. 14 v MS excel, ktorý obsahuje vzorce, ktoré automaticky na základe zadaných základných údajov vykonajú výpočet.

Výpočet hospodárskeho výsledku po MoB rozhodnutí:

Na základe posúdenia aktuálnej situácie na trhu sa spoločnosť rozhodla vykonať MoB rozhodnutie.

Položka

 

tovar/výrobok A

 

tovar/výrobok B

 

tovar/výrobok C

 

Tržby z predaja výrobkov

 

281 250,00

 

37 500,00

 

-

 

Tržby z predaja tovarov

 

-

 

112 500,00

 

288 000,00

 

Tržby spolu

 

281 250,00

 

150 000,00

 

288 000,00

 

VN

 

64 500,00

 

15 000,00

 

-

 

Náklady na obstaranie tovaru

 

-

 

90 000,00

 

64 000,00

 

spolu

 

64 500,00

 

105 000,00

 

64 000,00

 

KP I

 

216 750,00

 

45 000,00

 

224 000,00

 

FN prislúchajúce na konkrétny typ výrobku

 

5 000,00

 

2 000,00

 

-

 

KP II

 

211 750,00

 

43 000,00

 

224 000,00

 

FN skupiny výrobkov

 

93 237,00

 

KP III

 

385 513,00

 

FN výroby

 

10 000,00

 

KP IV

 

375 513,00

 

FN správy podniku

 

10 000,00

 

Hospodársky výsledok

 

365 513,00

 

Výpočet hospodárskeho výsledku je súčasťou lekcie č. 14 v MS excel, ktorý obsahuje vzorce, ktoré automaticky na základe zadaných základných údajov vykonajú výpočet.

Výsledok:

MoB rozhodnutie spoločnosti prinesie nárast zisku o 13 000 EUR.

Keďže v tomto prípade má každý výrobok odlišné nároky na výrobnú kapacitu v úzkom mieste výroby, je nevyhnutné zobrať do úvahy vznik viacnákladov cudzej dodávky a tiež faktor rozdielnej náročnosti na výrobu výrobku, ktorý je definovaný v úzkom mieste výroby jednotkou obmedzeného zdroja, ktorou je v našom prípade obmedzený počet Nh (strojové obmedzenie kapacity výroby). Rozhodovať by sa v tomto prípade mal manažment spoločnosti na základe tzv. špecifických viacnákladov cudzej dodávky. Do výroby by mal prednostne zaraďovať výrobu tých výrobkov, ktoré spôsobujú najväčšie špecifické viacnáklady cudzej dodávky.

kde:

JOZ – jednotka obmedzeného zdroja

V prípade, ak bude hodnota špecifických viacnákladov cudzej dodávky záporná, oplatí sa bez akéhokoľvek ďalšieho skúmania konkrétny typ výrobku radšej nakupovať ako vyrábať.

ak:

Príklad 6:

Technické obmedzenie výroby v úzkom mieste výroby je 1840 Nh, pričom spoločnosť plánuje na trhu predať nasledovné počty výrobkov resp. tovarov:

Tovar/výrobok

 

VN(j)

 

NC(j)

 

Objem odbytu

 

tovar/výrobok A

 

51,6

 

150

 

1250

 

tovar/výrobok B

 

60

 

120

 

1000

 

tovar/výrobok C

 

90

 

80

 

800

 

V tomto prípade by mal podnik uprednostniť výrobu toho výrobku, ktorý vytvára najväčšie špecifické viacnáklady cudzej dodávky. Podľa tohto pravidla je potrebné zadávať jednotlivé typy výrobkov do výroby. Uvedeným sa dosiahne minimalizácia nákladov pri súčasnej situácii na trhu.

Riešenie

Ukazovateľ

 

Variabilné náklady (€/ks) VN(j)

 

Cena cudzej dodávky (€/ks) NC(j)

 

Viacnáklady cudzej dodávky (€/ks)

 

Norma spotreby v úzkom mieste

 

Špecifické viacnáklady cudzej dodávky (€/k.j.)

 

Zaradenie podľa zadávania do výroby

 

Rozhodnutie

 

tovar/výrobok A

 

51,60

 

150,00

 

98,4

 

1,2267

 

80,21521154

 

tovar/výrobok A

 

vyrábať

 

tovar/výrobok B

 

60,00

 

120,00

 

60

 

1,0000

 

60

 

tovar/výrobok B

 

vyrábať

 

tovar/výrobok C

 

90,00

 

80,00

 

-10

 

1,2000

 

-8,333333333

 

tovar/výrobok C

 

nakupovať

 

Na základe výpočtu špecifických viacnákladov cudzej dodávky je zrejmé, že výrobok C je lepšie obstarávať ako tovar, nakoľko jeho nákupná cena je nižšia ako variabilné náklady súvisiace s jeho prípadnou výrobou.

Na základe výpočtov bolo zostavené poradie výrobkov podľa špecifických viacnákladov. Toto poradie určuje, ktoré výrobky je potrebné zadávať do výroby ako prvé a ktoré ako ďalšie v poradí až do úplného využitia výrobných kapacít.

Nakoľko je výrobná kapacita limitovaná, je potrebné tiež počítať priebežné zostatky výrobnej kapacity po zavedení jednotlivých výrobkov do výroby.

Ukazovateľ

 

Požadované množstvo (ks)

 

Vlastná výroba (ks)

 

Norma spotreby v úzkom mieste (ks)

 

Norma spotreby v úzkom mieste výrobku celkom

 

Zostávajúca kapacita v úzkom mieste

 

Cudzia dodávka (ks)

 

tovar/výrobok A

 

1 250,00

 

1 250,00

 

1,2267

 

1 533,00

 

307,00

 

-

 

tovar/výrobok B

 

1 000,00

 

307,00

 

1,0000

 

307,00

 

-

 

693,00

 

tovar/výrobok C

 

800,00

 

-

 

1,2000

 

-

 

-

 

800,00

 

Výrobok A by mal byť vzhľadom na skutočnosť, že má najvyššie špecifické viacnáklady cudzej dodávky vyrábaný v čo najväčšej miere vo vlastnej réžii firmy, a to do až do momentu, kým nebude vyrobený plánovaný objem výroby tohto výrobku alebo kým nedôjde k využitiu celej výrobnej kapacity. Nakoľko spoločnosť plánuje na trhu umiestniť 1250 ks tohto výrobku, pričom je známa norma spotreby v úzkom mieste výroby bolo vypočítané, že celý objem produkcie výrobku A je možné vyrobiť vo vlastnej réžii.

Výrobok B by mal byť vyrábaný vo vlastnej réžii v takom množstve ako je ostávajúca výrobná kapacita po úplnom uspokojení potrieb odberateľov výrobkom A. Zvyšné množstvo tohto výrobu v počte kusov 693 je potom nevyhnutné zabezpečiť nákupom z cudzej dodávky.

Výrobok C by mal ostať obchodným tovarom a nevstupovať do výroby.

Prijatím uvedených rozhodnutí spoločnosť zabezpečí minimalizovanie vzniku „dodatočných“ nákladov a teda maximalizáciu hospodárskeho výsledku pri vzniknutej situácii.

Dopad rozhodnutia MoB na výsledky hospodárenia spoločnosti

Pokiaľ by chcel manažment spoločnosti poznať dopad tohto rozhodnutia na výsledok hospodárenia, bolo by potrebné vypočítať hospodársky výsledok pred prijatím rozhodnutia a hospodársky výsledok po prijatí rozhodnutia.

Údaje o predajných cenách ako aj rozvrhnutia fixných nákladov sú totožné z predchádzajúcim príkladom.

Pôvodný hospodársky výsledok bol v predchádzajúcej časti vyčíslený na úrovni 352 513,00 EUR.

Výpočet hospodárskeho výsledku po prijatí MoB rozhodnutia

Položka

 

tovar/výrobok A

 

tovar/výrobok B

 

tovar/výrobok C

 

Tržby z predaja výrobkov

 

281 250,00

 

46 050,00

 

-

 

Tržby z predaja tovarov

 

-

 

103 950,00

 

288 000,00

 

Tržby spolu

 

281 250,00

 

150 000,00

 

288 000,00

 

VN

 

64 500,00

 

18 420,00

 

-

 

Náklady na obstaranie tovaru

 

-

 

83 160,00

 

64 000,00

 

spolu

 

64 500,00

 

101 580,00

 

64 000,00

 

KP I

 

216 750,00

 

48 420,00

 

224 000,00

 

FN prislúchajúce na konkrétny typ výrobku

 

5 000,00

 

2 000,00

 

-

 

KP II

 

211 750,00

 

46 420,00

 

224 000,00

 

FN skupiny výrobkov

 

93 237,00

 

KP III

 

388 933,00

 

FN výroby

 

10 000,00

 

KP IV

 

378 933,00

 

FN správy podniku

 

10 000,00

 

Hospodársky výsledok

 

368 933,00

 

Výpočet hospodárskeho výsledku je súčasťou lekcie č. 14 v MS excel, ktorý obsahuje vzorce, ktoré automaticky na základe zadaných základných údajov vykonajú výpočet.

Výsledok:

MoB rozhodnutie spoločnosti prinesie nárast zisku o 16 420 EUR.

MoB pri neobmedzenej výrobnej kapacite

Ide o situáciu, keď kapacita, ktorou podnik disponuje, nie je plne využitá a ostáva tu teda priestor, pre prípadnú dodatočnú výrobu. Uvedená situácia nastáva skôr výnimočne a nie je dlhodobým javom. Ide napríklad o nevyužitú výrobnú kapacitu počas určitého obdobia roka – napr. sezónnosť vyrábaného druhu výrobku alebo podobne.

Nakoľko sa jedná o krátkodobý jav, nie je z pohľadu manažmentu podniku možné a vzhľadom na krátkodobý charakter vzniknutej situácie ani účelné odstrániť fixné náklady – napr. odpredajom technologických zariadení výroby.

Nakoľko fixné náklady nie sú v tomto prípade ovplyvniteľné, je pre manažment spoločnosti nevyhnutné poznať výšku variabilných nákladov, ktoré budú súvisieť s vyprodukovanými dodatočnými – novými produktmi.

Príklad 7:

Spoločnosť FIN-AL, s.r.o. využíva počas krátkodobého obdobia – napr. z dôvodu sezónnosti, svoju výrobnú kapacitu nedostatočne. Spoločnosť má teda priestor zabezpečiť tiež výrobu iných výrobkov, s ktorými obchoduje. Fixné náklady vznikajú spoločnosti bez ohľadu na skutočnosť, ako je využívaná kapacita výroby. Z tohto dôvodu sú pre manažment spoločnosti rozhodujúce variabilné náklady. Predajná cena je pre rozhodovanie irelevantná nakoľko, či pôjde o predaj tovaru, alebo vlastnou činnosťou vyprodukovaného výrobku podnik ju bude na trhu ponúkať za tú istú – trhovú cenu.

Podnik doteraz vyrábal vo vlastnej réžii výrobok A. V krátkodobom časovom horizonte je však výrobná kapacita využitá nedostatočne a preto sa podnik rozhoduje, ktorý z tovarov je schopný vyprodukovať vo vlastnej výrobe a ktoré z nich sa oplatí zaradiť do výroby a ktoré nie.

Spoločnosť plánuje na trhu predať nasledovné počty výrobkov resp. tovarov:

Tovar/výrobok

 

VN(j)

 

NC(j)

 

Objem odbytu

 

tovar/výrobok A

 

51,6

 

150

 

1250

 

tovar/výrobok B

 

60

 

120

 

1000

 

tovar/výrobok C

 

90

 

80

 

800

 

Riešenie

Ukazovateľ

 

Variabilné náklady (€/ks) VN(j)

 

Cena cudzej dodávky (€/ks) NC(j)

 

Viacnáklady cudzej dodávky (€/ks)

 

Rozhodnutie

 

tovar/výrobok A

 

51,60

 

150,00

 

98,4

 

vyrábať

 

tovar/výrobok B

 

60,00

 

120,00

 

60

 

vyrábať

 

tovar/výrobok C

 

90,00

 

80,00

 

-10

 

nakupovať

 

Z uvedeného porovnania jasne vyplýva, že vo vlastnej réžii sa oplatí vyrábať výrobok A (ten už podnik vyrába) a zároveň sa oplatí tiež využiť voľnú kapacitu výroby na výrobu výrobku B, nakoľko jeho nákupná cena je vyššia než hodnota variabilných nákladov na jednotku produkcie. Naopak výrobok C sa oplatí radšej nakupovať, nakoľko náklady priamo spojené s výrobou jednotky produkcie sú vyššie ako nákup rovnakého tovaru od dodávateľa.

Jednoducho povedané, pri neobmedzenej výrobnej kapacite sa oplatí vyrábať všetky tie výrobky, kde je nákupná cena vyššia ako variabilné náklady.

Teda platí:

Ak:

VN(j) > NC(j)  nakupovať

VN(j) < NC(j)  vyrábať

Optimalizačné úlohy

Základom riešenia optimalizačných úloh sú dve navzájom prepojené skupiny úloh:

Optimalizácia rozsahu výrobnej činnosti podniku sa uskutočňuje za účelom efektívneho využitia výrobnej kapacity spoločnosti a za účelom zlepšenia výsledkov hospodárenia.

Jedná sa o rozhodovaciu situáciu, kedy je kapacita obmedzená (resp. niekedy aj plne využitá) a prípadná vlastná výroba niektorého z výrobkov by si vyžadovala zrušiť resp. obmedziť výrobu iného druhu vyrábaného výrobku. Nakoľko sa tu jedná o rozhodovanie medzi rôznymi výrobkami, nie je postačujúce len porovnanie výšky variabilných nákladov na jednotku produkcie, ale je tiež potrebné zobrať do úvahy predajné ceny výrobkov na trhu, a teda vypočítanie príspevku na krytie fixných nákladov a tvorbu zisku.

Vzhľadom na obmedzenosť výrobnej kapacity je tiež nevyhnutné poznať tzv. „úzke miesto“ vo výrobnom procese.

Príklad 8:

Spoločnosť FIN-AL, s.r.o. má inštalovanú výrobnú kapacitu, ktorá je obmedzená úzkym miestom vo výrobe, ktoré obmedzuje celkový objem výrobkov, ktoré je spoločnosť schopná vyrobiť. Technologické obmedzenie výroby v úzkom mieste je reprezentované normohodinami stroja. Max. kapacita výroby je 1840 Nh.

Spoločnosť bola doteraz čisto obchodnou spoločnosťou, ktorá neprodukovala vlastné výrobky. Inštalovaná technológia jej však umožňuje zadať do výroby 3 druhy výrobkov, s ktorými doteraz spoločnosť len obchodovala.

V tabuľke sú uvedené jednotlivé výrobky spolu s ich nárokmi na výrobnú kapacitu v úzkom mieste ako aj výška jednotkových variabilných nákladov, ktoré spoločnosť vypočítala na základe noriem spotreby materiálu vo výrobe. V tabuľke sa tiež nachádzajú údaje o predajnej cene jednotlivých výrobkov.

Výrobky

 

Normy spotreby v úzkom mieste

 

Objem zamýšľaného odbytu

 

VN(j)

 

Predajná cena (€/ks) P(j)

 

Výrobok A

 

1,2267

 

1 250,00

 

51,6

 

225,00

 

Výrobok B

 

1,0000

 

1 000,00

 

60

 

150,00

 

Výrobok C

 

1,2000

 

800,00

 

90

 

360,00

 

V nadväznosti na účelové členenie nákladov, t.j. priraďovanie nákladov na nákladových nositeľov, t.j. na výkony, činnosti, procesy, strediská boli určené tieto úrovne sledovania a priraďovania fixných nákladov:

Výrobky

 

NC(j)

 

FN na výrobok

 

FN skupiny výrobkov

 

FN výrobného strediska

 

FN správy podniku

 

Výrobok A

 

150

 

5 000,00

 

93 237,00

 

10 000,00

 

10 000,00

 

Výrobok B

 

120

 

2 000,00*

 

Výrobok C

 

80

 

0,00

 

*fixné náklady na výrobok B vzniknú len za predpokladu, že bude výrobok B vyrábaný. Suma 2000 EUR súvisí s propagáciou výrobku B.

Riešenie