dnes je 23.9.2020

Input:

Právna úprava zmluvnej pokuty

7.4.2020, , Zdroj: Verlag Dashöfer

3.25.1 Právna úprava zmluvnej pokuty

JUDr. Alexander Škrinár, CSc.

Zmluvná pokuta patrí medzi zabezpečovacie prostriedky používané v obchodnom aj občianskom práve. Predstavuje sankčný prostriedok používaný pri neplnení záväzkov v obchodných vzťahoch, ale aj pri zabezpečení plnenia záväzkov v občianskoprávnych vzťahoch.


Základnú právnu úpravu zmluvnej pokuty obsahujú ustanovenia § 540 až 545 OZ. Úprava zmluvnej pokuty v § 300 až 302 ObchZObchodného zákonníka nadväzuje na základnú úpravu uvedenú v Občianskom zákonníku, ale zároveň obsahuje podstatné zmeny pre obchodné vzťahy.

Pri vzájomnej úprave zmluvnej pokuty pri vzťahu Obchodného a Občianskeho zákonníka platí, že úprava v Obchodnom zákonníku predstavuje osobitnú úpravu, ktorá má prednosť pred všeobecnou úpravou v Občianskom zákonníku. Ďalej sa vychádza z úpravy v § 1 ods. 2 ObchZ Obch. zák., podľa ktorého vzťahy medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka a len v otázkach, ktoré nie sú v ňom upravené sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Základné rozdiely

Základným rozdielom medzi právnou úpravou zmluvnej pokuty podľa § 544 OZObčianskeho zákonníka a zmluvnou pokutou podľa § 300 ObchZ je v princípe zavinenia. Podľa § 544 OZ Obč. zák. vzniká nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty na základe zavineného porušenia zmluvnej povinnosti povinnej strany.

Nárok na zmluvnú pokutu v obchodných vzťahoch vzniká, nehľadiac na zavinenie povinnej osoby, takže má povahu objektívnej zodpovednosti za porušenie zmluvného záväzku. Zmluvné strany sa však môžu dohodnúť na odchylnom spôsobe uplatnenia zmluvnej pokuty s čiastočnou kombináciou nedostatku zavinenia povinného s omeškaním plnenia dohodnutého záväzku tak, že oprávnenému nevznikne nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v prípade, ak omeškanie s plnením spôsobí tretia osoba.

S prihliadnutím na dispozitívnosť ustanovenia o zmluvnej pokute treba uviesť, že zmluvné strany by dohode o zmluvnej pokute mali venovať zvýšenú pozornosť a dohodu presne formulovať, aby predstavovala spravodlivý postih za omeškanie povinného a nie jeho neúmerné finančné zaťaženie s prihliadnutím na povahu a rozsah porušenia zmluvného záväzku.

Vznik nároku

Zmluvná pokuta má povahu sankcie. Nárok na jej uplatnenie však vzniká len na základe dohody zmluvných strán. Dohoda o zmluvnej pokute sa musí vždy uzavrieť v písomnej forme. Platí to aj vtedy, ak je možné platne uzavrieť základný zmluvný záväzok medzi zmluvnými stranami v ústnej forme (napríklad pri kúpnej zmluve, zmluve o dielo).

V praxi môže preto vzniknúť situácia, že základná zmluva sa uzavrie v ústnej forme, ale zmluvná pokuta musí byť uzavretá vždy v písomnej forme. Pôjde síce o platný právny stav, avšak môže v prípade sporu vyvolávať nejasnosti o obsahu zmluvného záväzku, ktorý zmluvná pokuta zabezpečuje. Je preto vhodnejšie – najmä v prípade zložitejších právnych vzťahov – aj samotnú základnú zmluvu uzavrieť v písomnej forme, alebo aspoň definovať základné povinnosti zmluvných strán, ktoré sa zabezpečujú zmluvnou pokutou v písomnej forme.

Je to rozdiel oproti úroku z omeškania s meškaním platenia peňažného záväzku, v prípade ktorého platí zákonná úprava upravujúca výšku úroku z omeškania umožňujúca dohodou strán upraviť inú výšku úroku z omeškania.

Forma dohody

Povinnosť uzavrieť dohodu o zmluvnej pokute v písomnej forme vyplýva z § 544 ods. 2 OZ Obč. zák. Nedodržanie písomnej formy dohody o zmluvnej pokute za porušenie zmluvného záväzku spôsobuje absolútnu neplatnosť dohody o jej uzavretí. Vyplýva to z ustanovenia § 40 ods. 1 OZ Obč. zák., podľa ktorého, ak úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

V dohode o zmluvnej pokute sa musí určiť aj výška pokuty alebo spôsob, akým ju zmluvné strany následne určia.

Zabezpečovaný zmluvný záväzok

Základom pre dohodu zmluvných strán o zmluvnej pokute je vymedzenie zmluvného záväzku v uzavretej zmluve, ktorého porušenie je dôvodom pre vznik povinnosti platiť zmluvnú pokutu. Zmluvná povinnosť zabezpečená zmluvnou pokutou sa musí v zmluve vyjadriť presne a zrozumiteľne, aby nevznikala pochybnosť o jej obsahu.

V prípade nedostatočne jasného a zrozumiteľného vyjadrenia zmluvného záväzku, ktorého nesplnenie je dôvodom na vznik nároku na uplatnenie zmluvnej pokuty, by išlo o neplatný právny úkon, ktorý by mohol mať právny dôsledok na neplatnosť dohody o zmluvnej pokute, ale za určitých podmienok aj na neplatnosť celej zmluvy (ak sa zmluvné strany dohodnú na tom, že pre platnosť zmluvy sa vyžaduje dohoda o celom obsahu zmluvy, nielen o jej podstatných častiach).

V praxi sa vyskytli prípady dohodnutia zmluvnej pokuty, ktoré zabezpečovali splnenie dohodnutých zmluvných povinností jednostranne tak, že jedna strana mala upravenú zmluvnú pokutu za porušenie viacerých zmluvných povinností druhej strany a druhá strana nemala upravené právo na zmluvnú pokutu za porušenie ani jednej zmluvnej povinnosti. Vo vzťahu medzi podnikateľmi sa predpokladá určitá úroveň právneho vedomia, takže samotné jednostranné dohodnutie zmluvnej pokuty len v prospech jednej strany nemá vplyv na platnosť zmluvy. Druhá strana s takýmto návrhom zmluvy nemusela súhlasiť a mohla si tiež uplatniť právo na zmluvnú pokutu za porušenie zmluvnej povinnosti.

Definovanie pojmov

Pri použití výrazu v zmluve, ktorého výklad môže byť v praxi sporný, je vhodné, aby ho zmluvné strany v zmluve bližšie vysvetlili. Napríklad v zmluvách sa používa termín závažné porušenie zmluvnej povinnosti alebo hrubé porušenie zmluvnej povinnosti. V takomto prípade je vhodné, aby zmluvné strany buď v úvode zmluvy alebo v ustanovení o zmluvnej pokute presne definovali použitý pojem, závažné alebo hrubé porušenie povinnosti, alebo prípadné iné pojmy, ktoré môžu byť predmetom sporov.

Primeranosť zmluvnej pokuty

V súvislosti s dohodnutou výškou zmluvnej pokuty môžu vznikať otázky v súvislosti s jej primeranosťou. Pri posudzovaní primeranosti zmluvnej pokuty sa vychádza aj zo skutočnosti, či dohodnutá zmluvná pokuta zabezpečuje porušenie plnenia záväzkov zo zmlúv a povinností oboch zmluvných strán najmä z hľadiska, či je výška zmluvnej pokuty dohodnutá v rovnakej výške pre obe strany.

V súdnej judikatúre sa prihliada aj na skutočnosť, že podnikateľský subjekt spravidla má vyšší stupeň právneho vedomia a znalostí práva ako bežný občan.

Bez ďalšieho však nie je neplatná dohoda o zmluvnej pokute, ktorá zaväzuje len jednu stranu. V praxi sa vyskytujú prípady, že jedna zo zmluvných strán si zabezpečí dohodou v zmluve sankciu za nesplnenie viacerých povinností zmluvnou pokutou. Ak druhá strana nežiadala v zmluve sankciu za nesplnenie ani jednej zmluvnej povinnosti, dochádza k určitej nerovnováhe vo vzájomných vzťahoch, ale sama o sebe takáto dohoda nebude mať za následok neplatnosť uzavretej zmluvy. Druhá strana, ktorá nenavrhla zabezpečenie záväzku v jej prospech zmluvnou pokutou, si musí uvedomiť, že v obchodných vzťahoch sa následne nemôže domáhať neplatnosti právneho úkonu uzavretého v tiesni podľa § 49 OZ Občianskeho zákonníka a preukazovanie neplatnosti takejto dohody bude v praxi spôsobovať ťažkosti.

Označenie sankcie

Z hľadiska zabezpečenia povinnosti zmluvného záväzku zmluvnou pokutou je vhodné, aby ustanovenie o zmluvnej pokute bolo samostatne upravené v osobitnom článku (bode) zmluvy, aby bol zrejmý úmysel zmluvných strán dohodnúť zmluvnú pokutu. V niektorých zmluvách bolo zistené, že zmluvné strany síce chceli zakotviť sankciu za porušenie zmluvnej povinnosti, ale neoznačili ju termínom zmluvná pokuta, ale len sankcia, pokuta, penále, poplatok z omeškania alebo inými výrazmi. V prvom rade treba uviesť, že sa vychádza zo zámeru zmluvných strán, ktorý vyjadrili v zmluve a z obsahu prevzatého záväzku a nielen z označenia. Nepresné označenie sankcie ešte bez ďalšieho nemusí znamenať neplatnosť dohody o zmluvnej pokute. V prípade sporu bude súd skúmať prejav vôle v súlade s § 266 ObchZ Obch. zák. V záujme predchádzania zbytočných sporov o výklad prejavu vôle zmluvných strán je však vhodné, aby používali zákonnú terminológiu. Predídu tým zbytočným sporom súvisiacim s výkladom prejavu vôle zmluvných strán.

Moderačné právo

Pri uplatnení zmluvnej pokuty povinná strana sa môže brániť jej neprimeranosťou a môže požiadať súd o použitie moderačného práva. Povinná strana môže požiadať súd o použitie moderačného práva v rámci riešenia sporu o zaplatenie zmluvnej pokuty. V takomto prípade súd rozhodne o predbežnej otázke, či je zmluvná pokuta dohodnutá v primeranej výške v súvislosti s hodnotou a významom zabezpečovanej povinnosti záväzku.

Súd v prípade použitia moderačného práva môže znížiť uplatnenú zmluvnú pokutu do výšky náhrady škody vzniknutej porušením zmluvnej povinnosti do doby rozhodnutia súdu.

Povinná strana však môže požiadať súd o moderačné právo na zníženie podľa nej neprimerane vysokej zmluvnej pokuty samostatnou žalobou po tom, čo dostane vyúčtovanie zmluvnej pokuty.

Vzťah zmluvnej pokuty a náhrady škody

Obchodný zákonník neobsahuje ustanovenie upravujúce vzťah zmluvnej pokuty a náhrady škody. V tomto vzťahu platí v súlade s § 545 ods. 2 OZ Obč. zák., že zmluvná pokuta plní vo vzťahu k náhrade škody reparačnú funkciu, čo znamená, že veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody vzniknutej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta.

Uvedené ustanovenie však má dispozitívnu