dnes je 9.7.2020

Input:

Právna úprava zmluvy o dielo

23.3.2020, , Zdroj: Verlag Dashöfer

3.4 Zmluva o dielo

3.4.1 Právna úprava zmluvy o dielo

JUDr. Alexander Škrinár, CSc.


Právnu úpravu zmluvy o dielo obsahujú § 536 a nasl. ObchZ Obchodného zákonníka. Úpravu zmluvy o dielo obsahuje aj Občiansky zákonník. V Obchodnom zákonníku je však samostatná právna úprava v plnom rozsahu upravujúca všetky právne vzťahy vznikajúce v súvislosti s jej uzavretím. Vždy pôjde o vzťah medzi podnikateľmi pri výkone ich podnikateľskej činnosti, ktorý charakterizujeme ako relatívny obchodne záväzkový vzťah. Za podnikateľské subjekty sa podľa § 261 ods. 2 ObchZ považujú aj záväzkové vzťahy pri uzavieraní zmluvy o dielo medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou zriadenou zákonom za podmienky, že vznikajú:

  1. pri zabezpečovaní verejných potrieb alebo
  2. vlastnej prevádzky.

Právna úprava zmluvy o dielo je charakteristická tým, že okrem základného ustanovenia všetky ďalšie ustanovenia majú dispozitívnu povahu a ich úprava záleží na dohode zmluvných strán. Tieto ustanovenia sa použijú najmä v prípadoch, ak si ich zmluvné strany v zmluve neupravili podrobnejšie alebo odchylne.

Zmluvný typ je na rozdiel od predchádzajúcej úpravy v Hospodárskom zákonníku formulovaný vo všeobecnej rovine a neobsahuje jednotlivé zmluvné typy a podtypy v investičnej výstavbe. Predmetom zmluvy je zhotovenie určitého diela, ktoré nespadá pod kúpnu zmluvu (pozri § 410 ObchZ). Charakteristické pre zmluvu o dielo na rozlíšenie s kúpnou zmluvou je, že vec sa ešte len zhotovuje zhotoviteľom a pri jej zhotovení vyvíja určitú činnosť. Dielom je vždy montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci. Zmluvou o dielo je upravená aj činnosť zhotoviteľa, ktorá smeruje k zhotoveniu hmotne zachyteného výsledku inej činnosti (napríklad výsledok výskumnej činnosti, činnosť pri spracovaní posudku skúšobne, softwarový program).

Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na pôsobnosti Obchodného zákonníka, aj keď jedna z nich nie je podnikateľom. Dohodou uzavretou podľa § 262 ObchZ Obchodného zákonníka môžu vyjadriť, že na ich záväzkový vzťah sa bude spravovať Obchodným zákonníkom, aj keď inak bez dohody strán by sa spravoval ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

Dielom sa vždy rozumie určitá súvislosť so stavbou, a to zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

Podstatné časti zmluvy o dielo upravuje základné ustanovenie § 536 ObchZ a patria k nim:

  • označenie zmluvných strán,

  • záväzok zhotoviteľa vykonať určité dielo,

  • záväzok objednávateľa zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Bez dohody o nich nedôjde k vzniku zmluvy.

Pri označení strán je vhodné, najmä pri zhotovení diela väčšieho rozsahu, uviesť aj iné osoby ako štatutárny orgán, ktoré môžu za zmluvné strany vykonávať určité úkony pri zhotovení diela (požadovať zmeny určitých prác oproti zmluve, preberať práce, účasť na priebežnej kontrole vykonávania diela, najmä v prípade, ak priebežne zhotovená časť diela sa bude zakrývať, odsúhlasovať čiastkové plnenie diela a splátky za tieto časti v splátkových listoch).

Cena za dielo

Dohoda o cene patrí medzi dôležitú podstatnú časť, bez dohody ktorej nedôjde k platnému vzniku zmluvy. K splneniu podmienky dohody o cene môže dôjsť:

  • dohodou o výške ceny za zhotovenie diela,

  • dohodou o spôsobe jej určenia,

  • dohodou o tom, že zmluva vzniká aj bez určenia ceny (§ 536 ods. 3 ObchZ).

Pri dohode o cene má dôležitú úlohu väzba na rozpočet, ak sa stal súčasťou zmluvy o dielo (§ 547 ObchZ). Rozpočet môže mať nemennú povahu – zaručený rozpočet, v ktorom sa detailnejšie uvádzajú jednotlivé položky ceny vo väzbe na materiál, ktorý sa má použiť a ocenený rozsah prác.

V prípade dohodnutia tvorby ceny vo väzbe na neúplný rozpočet sa dohodnutá cena môže meniť, ak zhotoviteľ pri vykonávaní diela zistí potrebu činností nezahrnutých do rozpočtu. Platí to však v prípade, ak tieto činnosti neboli predvídateľné v čase uzavretia zmluvy.

Obdobne to platí, ak ide o rozpočet, ktorý sa podľa dohody strán považuje za nezáväzný. Takáto dohoda sa uzatvára spravidla v prípade, ak sa nedá presne určiť rozsah vykonávaných prác, ktorý sa upresňuje až v ich priebehu. Pre objednávateľa to znamená určité riziko a neistotu z hľadiska celkovej sumy nákladov na zhotovenie diela.

Pri dohode o cene však strany vôbec nemusia odkázať na rozpočet. Odkaz na rozpočet sa spravidla uvádza v zmluvách o dielo väčšieho rozsahu, pri ktorých je zaujímavá pre strany aj skladba jednotlivých položiek dohodnutej ceny za dielo.


V prípade, že sa zmluvné strany dohodli na tom, že zmluvu uzavrú aj bez určenia ceny, musí k takejto výslovnej dohode dôjsť, aby zmluva vznikla. Zároveň by sa však strany mali dohodnúť na tom, v akej lehote po uzavretí zmluvy dohodu o výške ceny uzavrú, prípadne, ak sa nedohodnú, kto dohodu o cene nahradí (súd alebo tretia osoba). Zmluva o dielo sa môže uzavrieť aj v ústnej forme, avšak dohodu o cene a najmä dohodu o tom, že zmluvu chceli uzavrieť aj bez určenia ceny, by mali strany uzavrieť v písomnej forme na vylúčenie vzniku pochybností o prejave vôle, ktorý ich viedol k tejto dohode. Má to význam na posúdenie dôsledkov prejavu vôle v prípade, ak sa cena dodatočne neurčí dohodnutým spôsobom, ale pre splnenie podmienky dohody o cene (bez jej určenia) z hľadiska vzniku zmluvy zmluva platne vznikla a ani jedna zo zmluvných strán nemôže tento prejav vôle spochybňovať a namietať chýbajúcu podstatnú časť zmluvy. Výslovná dohoda strán na uzavretie zmluvy bez určenia ceny spĺňa jednu z podstatných častí uzavretia zmluvy o dielo, a to dohodu o cene alebo spôsobu jej určenia. Ak sa zmluvné strany dodatočne pri splnení predmetu dodávky nedohodnú na cene predmetu diela, platí na určenie ceny postup podľa § 546 ods. 1 ObchZ, podľa ktorého je objednávateľ povinný zaplatiť cenu obvyklú (teda cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok).

Zvýšenie alebo zníženie ceny diela

Dohodnutú cenu za dielo môžu zmluvné strany vždy zmeniť dohodou. K zmene ceny môže dôjsť aj v prípadoch neúplného a nezáväzného rozpočtu. Povinnosťou zhotoviteľa je oznámiť potrebu zvýšenia ceny diela v dôsledku potreby nových činností alebo účelne vynaložených objednávateľovi bez zbytočného odkladu po zistení prekročenia ceny za dielo, lebo inak jeho nárok zaniká.

Objednávateľovi vzniká právo na odstúpenie od zmluvy, v prípade ak prekročenie rozpočtovanej sumy prevyšuje viac ako 10 % z určenej ceny. V zmluve sa môžu dohodnúť na inej výške percenta požadovaného na vznik práva na odstúpenie od zmluvy. Ak objednávateľ neodstúpi od zmluvy a nesúhlasí so zvýšením ceny, jej zvýšenie určí súd.

Osobitným prípadom zvýšenia alebo zníženia ceny je dohoda zmluvných strán o zvýšení alebo znížení rozsahu požadovaných prác pri zhotovení diela, ak si nedohodli dopad na cenu za dielo. Objednávateľ je potom povinný zaplatiť cenu primerane zvýšenú o nový rozsah prác alebo cenu primerane zníženú pri znížení rozsahu prác.

Zaplatenie ceny a jej splatnosť

V zmluve sa zmluvné strany môžu dohodnúť na spôsobe platenia a náležitostiach daňového dokladu – faktúry a na lehote jej splatnosti. Okrem toho sa môžu dohodnúť na tom, aké podklady pre vystavenie faktúry zhotoviteľ k nej pripojí. Spravidla sa dohodnú na spísaní čiastkových zápisníc o plnení zhotoviteľa ako podkladu pre fakturáciu, ktorý podpíše dohodnutá osoba za objednávateľa. Musí vždy ísť o doklad, ktorým sa potvrdí vykonanie časti diela, za ktoré požaduje zhotoviteľ zaplatenie jednotlivými dokladmi označenými ako splátkové listy alebo v inom označení. V tomto smere je dôležitý ich obsah, ktorý by mal byť dohodnutý v zmluve.

Čas plnenia

Nepatrí medzi podstatné časti zmluvy. Je však vhodné dohodnúť čas plnenia, najmä v prípade zhotovenia diela s väčšou hodnotou. Ak čas plnenia nebol v zmluve dohodnutý, postupuje sa podľa všeobecných ustanovení obchodných záväzkových vzťahov (§ 340 ObchZ). Patrí medzi ostatné časti zmluvy, a ak nedôjde k dohode o nej, nemá to vplyv na platnosť zmluvy. Môže to však spôsobovať pochybnosti o čase plnenia, kedy má povinný (v tomto prípade podľa uvedeného ustanovenia dlžník). Najmä pri jednoduchších dodávkach, ak nie je čas plnenia vyjadrený v zmluve, platí postup, ktorý sa vzťahuje na všetky záväzkové vzťahy, že veriteľ môže požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.

Spolupôsobenie objednávateľa pri zhotovení diela

Zmluvná voľnosť strán sa prejavuje aj pri možnosti dohody strán o spolupôsobení objednávateľa pri zhotovení diela. Objednávateľ sa môže zaviazať, že dodá zhotoviteľovi projekt na zhotovenie diela, dodá materiál, zariadenie alebo poskytne pokyny na usmerňovanie postupu prác zhotoviteľa. Pri dohodnutom spolupôsobení by sa zmluvné strany mali zaviazať na presnom čase plnenia povinností objednávateľa, lebo ich nesplnenie má vplyv na dodržanie dohodnutého času plnenia zhotoviteľa, keďže podľa § 365 ObchZ dlžník nie je v omeškaní, ak nemôže plniť v dôsledku omeškania veriteľa, ak bolo spolupôsobenie objednávateľa poskytnuté s vadami, má to vplyv na zodpovednosť za vady zhotoviteľa. Povinnosť objednávateľa poskytnúť spolupôsobenie vyplýva z dohodnutého času plnenia v zmluve. Ak nie je dohodnuté, objednávateľ musí plniť bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy. Zhotoviteľ je povinný veci, pokyny, ktoré dostal od objednávateľa, prezrieť a upozorniť objednávateľa bez zbytočného odkladu na nevhodnú povahu vecí alebo pokynov. Pri preverovaní plnenia objednávateľa je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorá sa vyžaduje pri zistení nevhodnej povahy vecí. Ak upozornil na nevhodnosť vecí, a tieto majú vplyv na riadne pokračovanie v zhotovovaní diela, môže prerušiť vykonávanie prác, do odstránenia vytýkaných nedostatkov (výmeny veci, opravy pokynov) alebo do písomného oznámenia objednávateľa, že trvá na postupe zhotoviteľa podľa predložených pokynov a použitia odovzdaných vecí. Pri prerušení vykonávania diela sa zo zákona predlžuje lehota na jeho dokončenie.

Poznámka: Pokiaľ ide o terminológiu vady plnenia, treba uviesť, že jazykovo správnym označením je chyba plnenia, ale v zákone sa používa termín „vada”, preto je vhodné a správne používať v zmluvách ako aj v rozhodnutiach súdnych a správnych orgánov zákonnú terminológiu.

Iný výsledok činnosti ako zhotovenie veci

Pod zmluvu o dielo zaraďujeme aj činnosť zhotoviteľa, ktorej výsledkom je hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Môže ísť o vývojové práce, spracovanie softwarového programu, dielo podľa autorského zákona. Hmotným výsledkom môže byť aj predmet diela, ktorého výsledok je chránený právom z priemyselného alebo duševného vlastníctva. Zmluvné strany sa v takomto prípade musia dohodnúť, na aký účel môže objednávateľ použiť hmotný výsledok predmetu diela. Objednávateľ môže výsledok použiť na iný účel len so súhlasom zhotoviteľa. Riešiť musia aj otázku priemyslových práv a ich prevodu alebo využívania, čo by museli urobiť aj v spojení s licenčnou zmluvou na predmety priemyselného vlastníctva.

Prevzatie diela

Zhotoviteľ splní povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste. Vhodné je, ak zmluvné strany v zmluve dohodnú spôsob a postup pri odovzdávaní a prevzatí diela. Strany sa môžu dohodnúť, že o odovzdaní a prevzatí diela po jeho vykonaní sa spíše zápisnica. Povinnosť spísať zápisnicu vzniká aj v prípade, ak o to požiada ktorákoľvek strana. Vhodné je v zmluve dohodnúť aj postup zhotoviteľa pred odovzdaním diela najmä lehotu, v ktorej objednávateľovi oznámi vykonanie diela a dátum, v ktorom dôjde k jeho odovzdaniu. Dôležité je to najmä pri diele väčšieho rozsahu, keď objednávateľ má možnosť prezrieť dielo pred jeho odovzdaním a zhotoviteľovi vytknúť prípadné vady, aj keď nesplnenie vytknutia vád nemá žiadny právny dopad. Umožňuje zhotoviteľovi ešte pred odovzdaním odstrániť určité nedostatky – napríklad poškodenú omietku a iné, aby preberacie konanie prebehlo rýchlejšie.

Zmluvné strany sa dohodnú aj na tom, ktoré osoby sú oprávnené predmet diela prevziať. Ak ide o iné osoby ako štatutárne orgány, je to dôležité uviesť priamo v záhlaví zmluvy.

Tento postup platí najmä v prípadoch, ak predmetom diela je zhotovenie stavby. Ak je predmetom zmluvy zhotovenie určitej veci, ktorú je možné prepraviť dopravcom, zmluvné strany sa môžu dohodnúť na splnení povinnosti vykonať dielo jeho odovzdaním dopravcovi.

Vlastnícke právo a nebezpečenstvo škody na veci

Objednávateľ môže byť vlastníkom aj rozostavanej stavby a jeho vlastnícke právo môže byť zapísané aj v katastri nehnuteľností. Zo zákona sa predpokladá, že objednávateľ je vlastníkom diela, ak ho zhotoviteľ zhotovuje na jeho pozemku alebo ním obstaranom pozemku. Platí, že v takom prípade objednávateľ aj znáša nebezpečenstvo škody na veci. V zmluve sa však môžu dohodnúť k vlastníctvu predmetu diela aj nebezpečenstva škody na zhotovovanej veci inak. Dohoda o vlastníctve rozostavanej stavby pre objednávateľa má význam v prípadoch, ak má zhotoviteľ finančné problémy a pre možnosť vyhlásenia konkurzu na jeho majetok. Pri zmluve o dielo, ktorej predmetom je údržba, oprava alebo úprava veci, na zhotoviteľa neprechádza nebezpečenstvo škody, lebo objednávateľ je už jej vlastníkom.

Vykonanie skúšok

Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na tom, že dohodnuté vlastnosti diela zhotoviteľ preukáže vykonaním skúšok. Ich spôsob a rozsah, ako aj parametre preukázania funkčnosti musia byť predmetom dohody. Pôjde najmä o prípady, ak predmetom zhotovenia diela bude technologické zariadenie a jeho funkčnosť a dosiahnutie parametrov sa preukáže dohodnutými skúškami. Je to však vec dohody zmluvných strán s prihliadnutím na povahu predmetu diela. Podľa predchádzajúcej právnej úpravy v Hospodárskom zákonníku, najmä pri dodaní technologického zariadenia, bola možná dohoda o skúšobnej prevádzke dohodnutej na určitý čas po odovzdaní predmetu diela, ktorá mala preukázať parametre a funkčnosť zariadenia. Ak sa strany dohodnú na tom, že funkčnosť a kvalita diela sa bude preukazovať vykonaním skúšok, musia sa dohodnúť aj na tom, akým spôsobom a v akej lehote zhotoviteľ pozve objednávateľa na ich vykonanie. Skúšky sa môžu vykonávať na dokončenom diele na preukázanie dosiahnutých a dohodnutých vlastností diela po jeho dokončení a môžu byť súčasťou preberacieho konania. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť aj na tom, že zhotoviteľ vykoná skúšky pred preberacím konaním a ich úspešné vykonanie bude podmienkou na začatie preberacieho konania. Skúšky sa budú vykonávať na diele, ktorého súčasťou je technologické zariadenie na preukázanie dosiahnutých vlastností predmetu zmluvy. Spravidla sa dohodne, že pri vykonávaní skúšok musí zariadenie dosiahnuť určité vlastnosti a po prevzatí diela sa určí lehota, po čas ktorej technologické zariadenie dosiahne plný výkon predpokladaný v projekte stavby diela. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy v Hospodárskom zákonníku, ktorá obsahovala podrobné ustanovenia v zákone o vykonaní skúšok, podľa súčasnej právnej úpravy v Obchodnom zákonníku je vykonanie skúšok osvedčujúcich dohodnuté vlastnosti predmetu diela možné len na základe dohody zmluvných strán. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť aj na priebežnej kontrole vlastností zariadenia aj v priebehu vykonávania diela. V takomto prípade sa v § 553 ObchZ Obch. zák. riešia otázky spojené s povinnosťou zhotoviteľa zavolať objednávateľa na priebežné vykonanie skúšok zhotovovaného diela. V prípade, že sa zhotoviteľ nedostaví na skúšky, môže zhotoviteľ pokračovať v zhotovení diela. Ak objednávateľ sa nemohol zúčastniť vykonania skúšok z dôvodu objektívnej prekážky, ktorú nemohol odvrátiť, má právo požiadať zhotoviteľa o jej opakovanie s tým, že náklady na vykonanie skúšok spôsobené oneskorením skúšok bude znášať zo svojho.

Vady diela

Dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá dohodnutému výsledku v zmluve. Riadnym ukončením diela sa rozumie jeho odovzdanie bez nedostatkov a na dohodnutom mieste. Zhotoviteľ zodpovedá za nedostatky, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania, alebo ak nebezpečenstvo za škodu prechádza na objednávateľa neskôr, je rozhodujúci čas tohto prechodu. Vlastnosti diela môžu byť výslovne uvedené v zmluve. Ak neboli dohodnuté, môžu vyplývať z právnych predpisov upravujúcich technické požiadavky na výrobky alebo noriem, pri dodávkach z dovozu musia vyplývať z požiadaviek na ich certifikáciu a posúdenie zhody výrobkov. Zodpovednosť zhotoviteľa je objektívna. Povinnosťou objednávateľa je po prevzatí diela dielo prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku čo najskôr po odovzdaní diela a zistiť vady. Po zistení nedostatkov ich musí bez zbytočného odkladu oznámiť zhotoviteľovi. Musí tak urobiť najneskôr do dvoch rokov, pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Platí však, že objednávateľ musí predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prezretie čo najskôr po odovzdaní predmetu diela a musí ich oznámiť bez zbytočného odkladu, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke odovzdaného diela. Zmluvné strany si v zmluve môžu dohodnúť záruku, ktorá platí namiesto uvedených predchádzajúcich lehôt najneskôr do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Zhotoviteľ môže poskytnúť záruku aj jednostranným úkonom. Záručná doba uvedená v záruke môže byť na jednotlivé časti diela v rozličnej dĺžke. Začína plynúť odovzdaním diela. Na rozdiel od uplatnených vád v záručnej dobe objednávateľ uplatňuje zjavné vady, ktoré malo dielo pri jeho odovzdávaní.

Ak objednávateľ dielo neprezrel a neoznámil zistené vady, prípade nevykonal voľbu práva, súd mu neprizná právo z vád plnenia. Podmienkou však je, že zhotoviteľ vznesie v súdnom konaní námietku nesplnenia povinnosti včas zistiť a oznámiť nedostatky diela (odkazuje sa pritom na ustanovenia o kúpnej zmluve). Zhotoviteľ môže v súdnom spore akceptovať námietky objednávateľa týkajúce sa vád plnenia, aj keď objednávateľ nezistil a neoznámil vady plnenia včas.

Pri voľbe jednotlivých nárokov z vád sa vychádza z ustanovení § 436 ObchZ o kúpnej zmluve. Objednávateľ môže požadovať, ak dôjde k podstatnému porušeniu zmluvy:

  1. odstránenie chýb dodaním náhradného tovaru v tomto prípade predmetu diela,
  2. spojených s dielom, bude závisieť vždy od predmetu diela a jeho povahy, keď je predmetom zmluvy o dielo zhotovenie určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti,
  3. odstránenie vád opravou,
  4. primeranú zľavu z ceny,
  5. odstúpiť od zmluvy.

Pri porušení zmluvy nepodstatným spôsobom môže objednávateľ požadovať:

  1. dodanie chýbajúcej veci, použije sa pri predmete diela podľa zmluvy o dielo, ak je podľa predmetu dohodnuté dodanie určitej veci, ktorá sa má ešte len vyrobiť a objednávateľ sa zaviazal odovzdať podstatnú časť vecí, ktoré sú potrebné na výrobu veci (tovaru), alebo podľa ktorej prevažná časť záväzku strany, ktorá má tovar dodať, spočíva vo vykonaní činnosti alebo záväzok tejto strany zahŕňa aj montáž tovaru na jeho uvedenie do prevádzky. Rozlíšenie medzi kúpnou zmluvou a zmluvou