dnes je 28.1.2020
Input:

Právna úprava zmluvy o pôžičke

2.1.2018, , Zdroj: Verlag Dashöfer

4.16 Zmluva o pôžicke

4.16.1 Právna úprava zmluvy o pôžičke

JUDr. Jozef Jaško


Zmluva o pôžičke je dvojstranný alebo viacstranný právny vzťah, ktorý vzniká medzi veriteľom a dlžníkom pri prenechaní druhovo určených vecí. Upravená je v Občianskeho zákonníka.

Touto zmluvou jedna strana (veriteľ) prenecháva druhej strane (dlžníkovi) veci určené podľa druhu a dlžník sa zaväzuje vrátiť veci rovnakého druhu po uplynutí dohodnutej doby. Na základe tejto zmluvy sa dlžník zaväzuje po uplynutí dohodnutej lehoty vrátiť druhovo rovnaké veci.

Občiansky zákonník rozlišuje dva druhy pôžičiek: peňažné pôžičky a nepeňažné pôžičky. Poskytovanie peňažných pôžičiek je spravidla spojené s platením úrokov.

Zmluvu o pôžičke je potrebné odlíšiť najmä od zmluvy o úvere, ktorá je upravená v OBCHZ a má povahu tzv. absolútneho obchodu (t.j. vzťahujú sa ňu ustanovenia OBCHZ bez ohľadu na to, či sú zmluvnými stranami podnikateľské alebo nepodnikateľské subjekty). Rozdiel je najmä v tom, že predmetom úverovej zmluvy sú výhradne peňažné prostriedky a jej povinnou súčasťou je úročenie požičanej sumy. Zmluvu o pôžičke je treba odlišovať aj od zmluvy o výpožičke, ktorou sa prenecháva individuálne určená vec, ktorá sa musí vrátiť. Rozdielom je aj to, že výpožičkou sa veci prenechávajú do užívania bezodplatne. Zmluva o pôžičke sa odlišuje od nájomnej zmluvy zase tým, že predmetom nájmu je individuálne určená vec, ktorá sa má vrátiť, pričom neprechádza do vlastníctva druhej strany. Z týchto dôvodov je nesprávne hovoriť o pôžičke videokaziet, kníh a pod., keďže ide o nájomný vzťah.


Podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke, okrem určenia zmluvných strán, je dohoda o predmete pôžičky, ktorým môže byť len hnuteľná druhovo určiteľná vec (napríklad peniaze). Vhodné je dostatočne špecifikovať množstvo a akosť predmetu pôžičky. Dlžník môže pritom s takýmito vecami nakladať ľubovoľné (nielen ich užívať, ale napríklad ich aj spotrebovať), keďže veriteľovi nevracia tie isté veci, ale len veci toho istého druhu. Tieto druhovo určené veci danou zmluvou prechádzajú do vlastníctva dlžníka. Predmetom zmluvy nemôže byť nehnuteľná vec, keďže tá je určená individuálnymi znakmi.

Dobrovoľnou náležitosťou zmluvy o pôžičke je spravidla čas, na ktorý sa predmet zmluvy prenecháva dlžníkovi. Pokiaľ v zmluve nie je dohodnutý čas, kedy treba poskytnuté plnenie vrátiť, tak s použitím § 563 OBČZ vzniká dlžníkovi povinnosť dlh vrátiť prvý deň nasledujúci po tom, ako bol veriteľom požiadaný o vrátenie predmetu pôžičky.

Ďalšou dobrovoľnou náležitosťou zmluvy môže byť v prípade peňažnej pôžičky určenie výšku úrokov. Pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.

Zákon pre zmluvu o pôžičke nepredpisuje písomnú formu, takže je na dohode zmluvných strán, či ju uzatvoria v ústnej forme alebo v písomnej forme. Pri peňažných pôžičkách sa však od dlžníka obvykle vyžaduje písomné vyhlásenie o dlhu – tzv. dlžobný úpis. Dlžník je zase oprávnený vyžadovať od veriteľa písomné potvrdenie o tom, že dlh splnil – tzv. kvitancia.

Vznik a zánik zmluvy

Právny vzťah zo zmluvy vzniká dohodou zmluvných strán o tom, že veriteľ prenecháva dlžníkovi druhovo určené veci a dlžník po určitom čase vráti veci toho istého druhu. Takto prejavená vôľa zmluvných strán nemusí obsahovať dobu splatnosti, ani v nej nemusí byť vyjadrené, či ide o odplatnú alebo bezodplatnú zmluvu. Nakoľko však zmluva o pôžičke má charakter reálneho kontraktu, okrem dohody zmluvných strán o podstatných náležitostiach zmluvy sa na vznik záväzku z nej vyžaduje aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky. Dokiaľ k odovzdaniu predmetu zmluvy nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne.

Zmluvný vzťah zo zmluvy o pôžičke zaniká najmä splnením. Teda pri peňažnej pôžičke vrátením peňažnej istiny spolu s dohodnutými úrokmi, pri nepeňažnej pôžičke vrátením vecí toho istého druhu, množstva a akosti a ak to bolo dohodnuté, vrátením vecí väčšieho množstva alebo lepšej akosti.

Veriteľ je predovšetkým povinný odovzdať predmet pôžičky, pričom ak je zmluva o pôžičke odplatná, zodpovedá voči dlžníkovi za vady veci.

Dlžník je povinný vrátiť veci toho istého druhu v tom istom množstve, akosti, ako mu boli požičané, a to v určený čas. Kedy je dlžník povinný vrátiť veci, závisí od dohody zmluvných strán. Ak splatnosť nebola určená dohodou, je dlžník povinný splniť dlh v prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o plnenie.

Ak boli pri peňažnej pôžičke dohodnuté aj úroky, je dlžník povinný platiť aj úroky. Výšku úrokov určuje dohoda zmluvných strán, pričom zákon ich maximálnu výšku neustanovuje. Dojednanie o výške úrokov však nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, úroky nesmú byť určené ani v takej výške, ktorú by z pohľadu trestného práva bolo možné kvalifikovať ako trestný čin úžery. V týchto prípadoch by išlo o absolútne neplatný právny úkon. Otázkou, či bol dohodnutý úrok v neprimeranej výške, by sa musel zaoberať súd v spore o zaplatenie dohodnutého úroku.

Od dohodnutých úrokov pri peňažnej pôžičke treba odlišovať úroky zomeškania, ktoré sú sankciou za omeškanie s platením peňažného dlhu. Právo veriteľa požadovať od dlžníka úroky zomeškania upravuje § 517 ods. 2 OBČZ.


Nakoľko dohodnutá výška úrokov z peňažnej pôžičky môže byť medzi zmluvnými stranami sporná, je vhodnejšie zmluvu o pôžičke (alebo aspoň dohodu o výške úrokov) urobiť v písomnej forme, lebo pri ústne poskytnutej pôžičke môže dlžník spochybňovať, či vôbec bol dohodnutý úrok za jej poskytnutie. Sporná môže byť aj dohodnutá výška úroku, ktorá nesmie byť v neprimeranej výške, lebo by mohlo ísť o absolútne neplatný právny úkon.


Ak dlžník nezaplatí pôžičku v termíne splatnosti, dostáva sa do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku. Na túto situáciu je vhodné pamätať vopred v zmluve a dohodnúť pre tento prípad úroky zomeškania. Prednosť má výška úrokov zomeškania určená v zmluve. Ak si výšku úrokov zomeškania výslovne nedohodnete, uplatní sa podporný zákonný model, podľa ktorého je