dnes je 23.9.2020

Input:

Právna úprava zmluvy o výpožičke

22.1.2020, , Zdroj: Verlag Dashöfer

4.21 Zmluva o výpožičke

4.21.1 Právna úprava zmluvy o výpožičke

JUDr. Lucia Danišovičová, JUDr. Ivan Syrový, PhD.

Právna úprava zmluvy o výpožičke sa nachádza v Občianskom zákonníku v ustanoveniach § 659 až 662. Zmluvou o výpožičke prenecháva požičiavateľ vypožičiavateľovi vec, aby ju dočasne, po určenú dobu, bezplatne užíval. Výpožičkou prevádza požičiavateľ na vypožičiavateľa právo vec užívať; takouto zmluvou však nedochádza k prevodu vlastníckeho práva, výpožička oprávňuje vypožičiavateľa len vec po dohodnutú dobu užívať.

Forma zmluvy

OZ pre platnosť zmluvy o výpožičke nevyžaduje písomnú formu, aj keď z hľadiska právnej istoty je písomná forma zmluvy zásadne doporučovaná.

Individuálnosť vypožičiavanej veci

Pre výpožičku je charakteristické, že jej predmetom môže byť len individuálne určená vec, teda taká vec, ktorá je špecifikovaná konkrétnymi znakmi. Po uplynutí doby výpožičky, musí vypožičiavateľ vrátiť požičiavateľovi presne tú istú vec, ktorú si vypožičal a nie nejakú inú, hoci rovnakú či podobnú. V opačnom prípade by šlo skôr o zmluvu o pôžičke. Individualita prenechávanej veci je práve to, čo predstavuje zásadný rozdiel medzi pôžičkou a výpožičkou. Kým pri pôžičke poskytuje veriteľ dlžníkovi určitú vec alebo peniaze, s tým, že dlžník mu po určenej dobe inú vec rovnakého druhu alebo peniaze, pri výpožičke je primárnou povinnosťou vrátiť presne tú istú vec.

Vypožičať možno najmä vec, ktorá zodpovedá pojmu vec v právnom slova zmysle, teda najmä hmotný predmet, ktorý je ovládateľný a súčasne užitočný. Zákon však umožňuje uzatvárať aj také zmluvy, ktoré nie sú osobitne právnym poriadkom upravené, ak neodporujú obsahu alebo účelu zákona, čo teda znamená, že je možné uzavrieť aj takú zmluvu ktorej predmetom bude dočasné a bezodplatné prenechanie takého predmetu, ktorý pojmu vec v právnom slova zmysle nezodpovedá. Vypožičať možno aj hnuteľnú aj nehnuteľnú vec, byt či nebytový priestor.

Bezodplatnosť

Pojmovým znakom zmluvy o výpožičke je aj bezodplatnosť. Za vypožičanie veci si zmluvné strany nemôžu dohodnúť odplatu. V takomto prípade by totiž nešlo o zmluvu o výpožičke, ale skôr o nájomnú zmluvu. Výpožička je zmluvou nekomerčného typu, častejšie sa používa ako nástroj priateľskej pomoci, hoci jej použitie na komerčné účely taktiež nie je vylúčené.

Dočasnosť

Ďalším pojmovým znakom zmluvy o výpožičke je jej dočasnosť. Hoci dikcia ustanovenia § 659 OZ („Zmluvou o výpožičke vznikne vypožičiavateľovi právo vec po dohodnutú dobu bezplatne užívať.”) môže viesť k názoru, že povinnou náležitosťou zmluvy o výpožičke musí byť určenie doby, na ktorú sa zmluva uzatvára, nie je tomu tak. Doba výpožičky nemusí byť v zmluve výslovne určená, podstata tohto zmluvného typu však vychádza z toho, že výpožička je časovo obmedzená a to aj v prípade, ak by bola výpožička dohodnutá na dobu neurčitú. V tom prípade by sa skončila vtedy, ak by požičiavateľ požiadal vypožičiavateľa o vrátenie veci.


Dôležité je poznamenať, že k vzniku výpožičky samotné uzatvorenie zmluvy nestačí. Výpožička je tzv. reálnym kontraktom, čo znamená, že na to, aby vznikla výpožička, musí k zmluve pristúpiť aj reálne odovzdanie predmetu výpožičky. Zmluva teda vznikne až okamihom, keď požičiavateľ reálne odovzdá vypožičiavateľovi dohodnutú vec. Odovzdanie veci sa však nemusí realizovať doslovne, z ruky do ruky, postačuje aby požičiavateľ umožnil vypožičiavateľovi, aby si vec prevzal (napr. mu odovzdá kľúče od skladu, kde sa vec nachádza, oznámi mu miesto kde si vec môže prevziať a pod).

V praxi sa niekedy zamieňa zmluva o výpožičke so zmluvou o úschove. Pri zmluve o úschove však uschovávateľ nesmie prevzatú vec užívať, jeho povinnosťou je iba vec riadne uschovať. Pri zmluve o výpožičke sa užívanie veci vypožičiavateľom predpokladá. Zároveň sa nevylučuje, aby si zmluvné strany dohodli, že vypožičiavateľ bude vec užívať len na konkrétny, špecificky určený účel.

Povinnosť odovzdať vec v riadnom stave

Základnou povinnosťou požičiavateľa je odovzdať vypožičiavateľovi vec v stave spôsobilom na riadne užívanie. Zákon pojem „riadne užívanie” bližšie nešpecifikuje, možno však vyvodiť, že riadnym užívaním je také užívanie, ktoré je v súlade s účelom, na ktorý vec obvykle slúži. Ak treba, aby sa pri užívaní veci zachovali osobitné pravidlá, najmä ak sa užívanie riadi návodom alebo je upravené technickou normou, je požičiavateľ povinný vypožičiavateľa s nimi oboznámiť, okrem prípadu, ak ide o pravidlá všeobecne