dnes je 19.10.2019
Input:

Účtovanie dane z poistenia v roku 2019

28.3.2019, , Zdroj: Verlag Dashöfer

2019.06.1.1 Účtovanie dane z poistenia v roku 2019

Ing. Jozef Pohlod

Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 20. júna 2018 zákon č. 213/2018 Z. z. o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o dani z poistenia”). Tento zákon nadobúda účinnosť 1. októbra 2018 okrem čl. I, 5. bodu v čl. IV, čl. V a čl. VI, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2019.

Cieľom novej právnej úpravy je zavedenie dane z poistenia, ktorej bude podliehať poistenie v odvetviach neživotného poistenia. Daň z poistenia má charakter nepriamej dane, pričom z dôvodovej správy k predmetnému zákonu vyplýva, že daň z poistenia predstavuje štandard používaný vo väčšine členských štátov Európskej únie, predovšetkým z dôvodu, že poisťovacie služby sú v Európskej únii na základe smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty oslobodené od dane z pridanej hodnoty. Zavedenie dane z poistenia je plne v súlade s čl. 401 smernice Rady 2006/112/ES. Týmto je daná možnosť členským štátom pre zavedenie tejto dane.

Zákonom o dani z poistenia sa vlastne nahradil 8 %-ný odvod z prijatého poistného z neživotného poistenia podľa zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve, ktorý upravuje podnikanie v poisťovníctve v Slovenskej republike. Do konca roku 2018 podľa tohto zákona mali poisťovne povinné platiť odvod z prijatého neživotného poistenia zavedený od 1. 1. 2017. Novou právnou úpravou sa ruší platenie odvodu z prijatého poistného z neživotného poistenia k 1. 1. 2019 a zavádza sa daň z poistenia. Zavedenie dane z poistenia má priniesť transparentnosť a jednoznačnosť pokiaľ ide o aplikáciu v porovnaní s existujúcou úpravou 8 %-ného odvodu. Nová daň sa dotkne všetkých produktov neživotného poistenia, s výnimkou povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (PZP), ktoré zostáva zachované, pri ktorom zostane aj naďalej 8 %-ný odvod v súlade s § 68 zákona o poisťovníctve.

Pre správne uplatnenie postupov účtovania v podvojnom účtovníctve je potrebné najprv vysvetliť niektoré pojmy, ktoré v súvislosti s novou daňou uvádza aj zákon o dani z poistenia. V systéme komerčného poistenia ide o poistné vzťahy, ktoré sú súčasťou súkromných financií, ktorých základnou charakteristikou je prenos rizika v prípade poistnej udalosti na poisťovňu. Zákon o dani z poistenia vymedzuje pojmy poisťovateľa, poistníka, vznik poistného rizika a tzv. preúčtovanie nákladov poistenia, čo je dôležité aj preto, komu vzniká daňová povinnosť na dani z poistenia. Účastníci poistného vzťahu v zmysle predmetného zákona ako aj definícia pojmov sú nasledovné:

Poisťovateľ, ktorý môže mať tieto formy:

  • podľa § 4 ods. 1 zákona o poisťovníctve ide o právnickú osobu, so sídlom na území SR, ktorá získala licenciu od NBS na vykonávanie, dojednávanie poistenia a na jeho spravovanie. V prípade poistnej udalosti musí poisťovateľ poisteného odškodniť. Pre účely zákona o dani z poistného sa poisťovateľom rozumie poisťovňa, ktorá má právnu formu akciovej spoločnosti alebo európskej spoločnosti,

  • podľa § 4 ods. 3 zákona o poisťovníctve poisťovňou z iného členského štátu je právnická osoba so sídlom na území členského štátu, ktorá má oprávnenie na vykonávanie poisťovacej činnosti udelené v domovskom členskom štáte,

  • podľa § 4 ods. 4 zákona o poisťovníctve pobočkou poisťovne z iného členského štátu je organizačná zložka poisťovne z iného členského štátu umiestnená na území Slovenskej republiky. Za pobočku sa považuje aj zriadenie kancelárie vedenej zamestnancom poisťovne z iného členského štátu alebo inou osobou, ktorá má oprávnenie časovo neobmedzene vykonávať poisťovaciu činnosť v mene poisťovne z iného členského štátu. Pobočka zahraničnej poisťovne podľa § 4 ods. 6 zákona o poisťovníctve je pobočkou zahraničnej poisťovne alebo organizačná zložka zahraničnej poisťovne umiestnená na území Slovenskej republiky, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na základe povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti udeleného Národnou bankou Slovenska v konaní podľa osobitného predpisu. Z uvedeného vyplýva, že zahraničná poisťovňa môže vykonávať poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky len prostredníctvom svojej pobočky, ktorej bolo Národnou bankou Slovenska udelené povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti.

  • podľa § 4 ods. 5 zákona o poisťovníctve je zahraničnou poisťovňou právnická osoba so sídlom na území štátu, ktorý nie je členským štátom, ktorá má oprávnenie na vykonávanie poisťovacej činnosti udelené v štáte, v ktorom má sídlo.

Poistník:

  • ide o fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá s poisťovateľom uzatvorila zmluvu, na základe ktorej platí poistné. Dôležité pre účely zákona o dani z poistného je určenie obvyklého pobytu alebo sídla poistníka, od ktorého sa odvíja aj poistné riziko, ktoré je buď na území SR alebo mimo územia SR. Predmetné ustanovenie vymedzuje pojem „obvyklý pobyt” na účely určenia umiestnenia poistného rizika, a tým pádom aj predmetu dane. Obvyklým pobytom je miesto, kde fyzická osoba dlhodobo žije a kde má osobné väzby a profesijné väzby,

  • tzv. preúčtované náklady poistenia sú v zmysle zákona poistné alebo jeho časť zaplatené zahraničnej poisťovni, ktorá nemá na území Slovenskej republiky pobočku, a ktoré od právnickej osoby požaduje alebo právnickej osobe priradí poistník alebo iná osoba ako poistník.

Daňou bude zaťažená v podstate platba poistného za poistenie platené na základe uzatvorenej poistnej zmluvy s tuzemskou poisťovňou, poisťovňou z iného členského štátu alebo pobočkou zahraničnej poisťovne, ak poistné riziko je umiestnené v tuzemsku.

Znenie ustanovenia § 4 ods. 1 zákona obsahuje vymedzenie platiteľa dane z poistenia, t. j. osoby povinnej platiť daň správcovi dane. Daň z poistenia sú povinní platiť do štátneho rozpočtu:

  • poisťovatelia, ktorí podnikajú v poisťovníctve, to znamená poisťovne so sídlom v tuzemsku, poisťovne z iných členských štátov a pobočky zahraničných poisťovní so sídlom v tuzemsku,

  • poistník v tom prípade, ak zaplatil poistenie zahraničnej poisťovni, ktorá si nezriadila pobočku v tuzemsku a ktorá má oprávnenie na vykonávanie poisťovacej činnosti udelené v štáte, v ktorom má sídlo, a ktorá poskytla poistenie s umiestnením rizika v tuzemsku. V prípadoch uvedených v § 4 ods. 2 písm. a) a b) zákona dochádza k prenosu daňovej povinnosti na príjemcu služby. Platiteľom a teda osobou povinnou platiť daň je poistník (t. j. fyzická alebo právnická osoba), ktorý uzavrie poistnú zmluvu so zahraničnou poisťovňou, ktorá nemá zriadenú pobočku v tuzemsku,

  • právnická osoba, ktorej poistník preúčtoval náklady poistenia, ktoré sa vzťahujú na poistné riziko umiestnené v tuzemsku.

V zákone je osobitne upravený vznik daňovej povinnosti pre prípady, ak osobou povinnou platiť daň bude poisťovateľ a osobitne, ak osobou povinnou platiť daň bude poistník alebo právnická osoba, ktorej sú preúčtované náklady poistenia.

Vznik daňovej povinnosti:

U poistiteľa so sídlom v tuzemsku, poisťovňa z iného členského štátu a pobočka zahraničnej poisťovne postupuje podľa § 5 ods. 1 písm. a) až c) zákona, kedy sa môže rozhodnúť, že daňová povinnosť vzniká jedným z nasledovných spôsobov:

  • dňom prijatia platby poistného, a to v rozsahu prijatej platby, alebo

  • dňom zaúčtovania predpisu pohľadávky z poistného alebo

  • deň splatnosti poistného.

Takýto platiteľ je povinný rozhodnúť sa pre uplatňovanie vzniku daňovej povinnosti podľa jednej z vyššie uvedených alternatív. Svoje rozhodnutie nie je povinný vopred oznamovať správcovi dane, avšak ním zvolený spôsob vzniku daňovej povinnosti je povinný vyznačovať na druhej strane daňového priznania k dani z poistenia. Spôsob vzniku daňovej povinnosti, pre ktorý sa poisťovateľ rozhodol, je povinný uplatňovať najmenej osem po sebe nasledujúcich kalendárnych štvrťrokov.

U poistníka, ktorý zaplatil poistné zahraničnej poisťovni, daňová povinnosť vzniká dňom zaplatenia poistného alebo jeho časti. Dňom zaplatenia poistného alebo jeho časti je deň, kedy bola platba odpísaná z účtu platiteľa alebo deň, kedy záväzok platiteľa zanikol iným spôsobom. O zánik záväzku iným spôsobom ide napr. pri vzájomnom započítavaní pohľadávok.

Príslušnej právnickej osobe v prípade, kedy je osobou povinnou platiť daň z preúčtovania nákladov poistenia, ktoré sa vzťahujú na poistné riziko umiestnené v tuzemsku, daňová povinnosť vzniká 30. deň od skončenia kalendárneho mesiaca, v ktorom boli platiteľovi preúčtované náklady poistenia. Deň preúčtovania nákladov nie je zákonom o dani z poistenia definovaný. Za deň preúčtovania nákladov, v súlade s jeho bežným významom, sa považuje deň, kedy právnická osoba zaúčtovala záväzok voči poistníkovi, ktorej náklady preúčtovala.

Základ dane závisí od toho, kto je osobou povinnou platiť daň, pričom ak osobou povinnou platiť daň je:

Poisťovateľ, je stanovenie základu dane upravené v závislosti na tom, pre ktorý spôsob vzniku daňovej povinnosti sa poisťovateľ rozhodol. Suma zaplateného poistného vždy obsahuje aj daň. Spôsob výpočtu dane zo sumy prijatého poistného, zo sumy predpisu pohľadávky z poistného alebo zo sumy splatného poistného, ktoré zahŕňajú daň, predstavuje štandardný mechanizmus výpočtu dane v oblasti nepriamych daní. Každá platba, jednotlivá splátka, predpis pohľadávky z poistného či suma splatného poistného sa považuje za cenu vrátane dane, z ktorej sa spätne vypočíta daň. Daň z poistenia sa vypočíta podľa vzorca, v ktorom v čitateli je súčin prijatého poistného alebo predpisu pohľadávky z poistného alebo sumy splatného poistného a príslušnej sadzby dane a v menovateli je súčet čísla 100 a príslušnej sadzby dane. Sadzba dane je vo výške 8 %.

Poistník, ktorý zaplatil poistné zahraničnej osobe základom dane je suma zaplateného poistného.

Právnická osoba, ktorej sú preúčtované náklady poistenia a ktoré sa vzťahujú na poistné riziko umiestnené v tuzemsku, je suma preúčtovaných nákladov poistenia.

Spôsob účtovania:

Ako je vidieť z predchádzajúceho znenia zákona, daň z poistného môže platiť rôzny subjekt. Preto je veľmi dôležité poznať všetky predchádzajúce uvedené skutočnosti, dôsledne preštudovať poistnú zmluvu, podľa